Môj vlastný otec na mňa je*e!!!!!! A potom som samozrejme ja tá zlá!
Samozrejme mne netreba povedať, že celý budúúci týždeň budem musieť vyberať brata zo školy a že potom s ním budem musieť byť do večera doma!!!!!!!!!!!!!! Ved načo že? Ja si samozrejme nikdy nerobím plány. Ja nikdy nechodím von. Nie, mne sa páči sedieť doma na zadku.
Mame o tom tiež nič nepovedal. čiže milé, že mi to dal dnes vedieť. Fak. DAKUJEM TI!
A to, že sa so mnou vôbec nebavíš, to mi tiež vôbec nevadí. To, že sa ma nikdy nespítaš, že ako bolo v škole, to mi tiež nevadí. Vôbec.
Niekto by bol rád. No mne to prekáža. Ku mne prehovorí.......vlastne nie, NIKDY ku mne neprehovára. Ani len na známky sa ma neopýta. Už si pripadám ako vzduch.
Ale dnes sa fakt prekonal. Dokonca na mňa navrieskal. Zrejme si konečne všimol, že naňho ani len nepozriem. Tak vrazil do izby a začal po mne vrieskať, že čo mi je že prečo sa furt urážam, že by som sa mala konečne spametať!!!! A že nemám len sedieť na zadku a mám ísť pomôcť mame. že mňa nikdy nenapadne ísť umyť riad. Nikdy nevynášam smetie.
JAsné a kto to všetko robííí??????? JA!!!!! Ja vždy umývam riady. JA vždy vynášam smetie. Ale samozrejme podľa neho som JA tá, ktorá sedí na zadku a ignoruje okolie! JA by som sa samozrejme mala spamätať!!!!!
Samozrejme bola som ticho. Nič som mu nepovedala. Ani len trošku som ho neurazila. Nepovedala som pravdu. Nič. A on na mňa zas navrieskal. Aká som ja nevdačná dcéra a odišiel.
Po riadne dlhom čase som sa rozplakala. A plačem aj teraz. Nie preto, žeby som bola smutná alebo niečo podobné. Som nazlostená a sklamaná. A k tomu všetkému mi je na vracanie a celá sa trasiem od zlosti.
JA nikdy nebudem dobrá. To ty si vždy ten najlepší. a JA som pre teba len vzduch. Nič viac.
Nie si jedina, kto preziva podobne pocity a mozem ta uistit, ze keby si nebola ticho, ale povedala otcovi toto vsetko a vyjasnili by ste si to, nebolo by tolko hadok a slz.
Pozri, čo keby si mu to dala prečítať? Alebo žeby nie? :/ U mňa je to naopak, otec sa stále rozpráva so mnou, stále sa čosi pýta, lenže stále pri tom provokuje..vieš on to nemyslí zle ale ja nie som taká že na tie jeho srandičky. de mi to na nervy. Takže na tvojom mieste by som bola najradšej. A ty asi na mojom, že? No, rodinu si nevyberieš :/
Keď sme už pri obviňovaní, ty sa otca spýtaš, ako sa má? Ono, nikdy nie je chyba len na jednej strane a toho sa budem držať zubami- nechtami, nech by mi to ktoviekto vyvracal.
Umývaš riady, vynášaš smeti, strážiš brata...
Nikdy si nemala pri tom pocit zadosťučinenia, že si mu pomohla, že si pomohla rodine?
Ale súhlasím s tebou v jednom, mal by sa ťa začať pýtať na známky, pretože tvoja gramatika je chutná.
S časti som na tom s názorom tak, ako @otvoreneokno Na druhej stane ma však nepúšťa fakt a pocit, že som na tom tak isto. Teda, z časti. Tiež sa ma otec nič nepýta, niekedy sa na mňa ani nepozrie...keď aj tak, ma len podpichuje. Len ma vytáča. Ale už som naučila, našťastie, uzatvoriť sa pred tým na toľko, aby som kvôli tomu už nijaké slzy neutratila a nijaký blog nenapísala. Lebo, čím som sa s tým dlhšie trápila, tým viac ma to bolelo.
@romika a autorka, pokiaľ Váš otec, slečny, nezdrhne od šiestich vlastných detí za frajerkou a nemá ďalej záujem, tak ste na tom ešte celkom dobre, pretože aj za tou najväčšou rodinnou fraškou sa skrýva láska.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Nie si jedina, kto preziva podobne pocity a mozem ta uistit, ze keby si nebola ticho, ale povedala otcovi toto vsetko a vyjasnili by ste si to, nebolo by tolko hadok a slz.