O tom, ako som v US Steele hrala karty s dedkami alebo o diagnóze, na ktorú si musím zvyknúť

Tak, stalo sa, že ma po piatich mesiacoch znova rozbolelo koleno. Myslela som si, že to bude kvôli tomu, že som deň pred tým dlho korčuľovala...A nebola som ďaleko od pravdy.

Keďže bolesť neustupovala, išla som za doktorom...teda doktorom by som ho zrovna nenazvala, keďže mal asi 75 rokov a vyzeral, že mi zomrie pred očami. Zrejme sám nevedel, čo mi je, no naordinoval dva týždne doma a nenamáhať koleno. Dobre.

S tým som nebola spokojná, pretože mi ani nepovedal čo mi je a mne rozhodne niečo bolo, keďže koleno ma bolelo. Tak sa mamka rozprávala s kolegyňou. Nebudem tu teraz vysvetľovať komplikované rodinné vzťahy, no dopracovali sme sa ku ortopédovi. 23.4. o siedmej v US Steele na poliklinike. Fajn.

Ráno som vstala o pol šiestej a s mamkou sme sa dotrepali na určené miesto. Sedela tam stará teta a dvaja dedkovia. Hrali karty. S mamkou sme si sadli a začali sme čakať. Po piatich minútach sa dostavil tretí dedko. Pridal sa k nim, no nehrali, ale začali sa o niečom rozprávať. Potom sa jeden z nich opýtal, či sa k nim niekto nepridá. Ľudia (asi 5 plus ja a mamka) zostali ticho. Tak som sa dvihla, že idem. Všetci na mňa divne pozerali (aj keď to robili už aj pred tým, keďže všetci boli z USSteelu a ja jediná s mamkou sme tam boli pod 50 rokov) Tak sme začali hrať. Bola to sranda.

Potom ma zavolali dnu. Doktor to pozrel a predčasne mi povedal dve možnosti. Môže to byť niečo po úraze v novembri, alebo choroba (so strašne komplikovaným názvom). Alebo to bude len príliš namáhané koleno, čo bola tretia a najlepšia možnosť. Poslal ma na rontgen. Vrátila som sa a on mi povedal diagnózu. Bola to tá druhá, najhoršia možnosť. Môže to prejsť do chronickej bolesti, môže sa to upraviť no po namáhaní kolena sa bolesť zvyčajne vždy vráti. Mesiac zatiaľ nešportovať. To je žiadne plávanie, žiadne korčule. Proste NIČ. Ak to neprejde, rehabilitácie.
Bohužiaľ, toto sa liečiť nedá.

Nemôžem chodiť po schodoch. Nemôžem dlho sedieť, nemôžem behať. Nemôžem Vôbec športovať. Nemôžem robiť nič, kde by bolo koleno namáhané.

JA, človek, ktorý si bez športu svoj život nevie predstaviť. Modlím sa za to, aby sa to upravilo a nebolo to horšie. Budem ochotne chodiť na rehabilitácie a na to všetko, pretože nechcem skončiť tak, že budem odkázaná na šport, ktorý by môjmu kolenu vyhovoval..... hranie šachov.

A teraz s vyloženou nohou a vypísanou dušou mi je o trošičku lepšie.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu