"Poďme oslavovať!!!!"
"A čo preboha?"
"Tvoje narodky."
"Sú až o mesiac."
"Nevadí. O pol hodinu u mňa." povedal a bez slova odišiel.
Už som si zvykla na to, že má šialené nápady. No aspoň zaženieme nudu. To som ale ešte nevedela, čo ma čaká. Po polhodine som k nemu prišla. Zazvonila som a on mi otvoril s takou tou špicatou čiapočkou na hlave a s trúbkou v ústach.
"Všetko najlepšie!" vykríkol. Vošla som do bytu. Všade bol porozhadzovaný nastrihaný farebný papier, čo pôsobilo dosť komicky. Zaviedol ma do obývačky, dal mi darček (veľké chlapčenské tričko) a povedal že sa ide oslavovať. Najprv sme si objednali pizzu. Čakanie na ňu sme si skrátili hraním Človeče nehnevaj sa (prehrala som). Pri ktorom sme sa nasmiali viac než cez rok.
Po "mini diskotéke" sme si pozreli asi tri filmy. Večer cestou domov sme sa ešte zastavili na zmrzke.
Pre niekoho by to možno bol obyčajný deň, no pre mňa znamenal viac ako hociktorý iný. Usporiadal mi oslavu, ktorá bola dokonalá (dokonca mi kúpil aj koláč do ktorého zapichol sviečku). Strávila som s ním celý deň a neľutujem. Uvedomila som si, ako veľmi ho mám rada. Nikto iný by neurobil niečo také len preto, že sa nudil. No on je on a som zvedavá, čo mu napadne nabudúce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patulkaa
14. 8.augusta 2011 20:40
aj ja chcem takého kamaráta!
4
to je to najkrajšie, čo som kedy čítala a čo jeden kamarát dokáže spraviť pre druhého
Napíš svoj komentár