Tento článok sa mi v hlave rysoval už dlhšiu dobu a keďže toto je na dlhší čas zrejme poslednýkrát čo tu som, využijem príležitosť.

S Igim sme sa zoznámili niekedy pred rokom (cca 448 dní). Ani jeden z nás si presne nepamätá, ako sme na seba vlastne narazili, no malo to niečo spoločné s mojím alebo jeho blogom/statusom. Takže Birdz, za toto ti ďakujem.

Odvtedy prešiel dlhý čas a my sme sa stali kamarátmi. Každý deň, keď sa niečo stane (dobré, či zlé) viem, že tu bude aby som sa mu mohla vyrozprávať. Niekedy sú to úplné hovadiny, no aj tak ma poteší, že je tu niekto, kto to celé počúva.

Neraz sme sa smiali samy zo seba. Naposledy to bolo kvôli cyklistike.

Nikdy som si nemyslel, že budem cyklistiku rozoberať s dievčaťom.

Nuž áno, Igi, stále dokážem prekvapiť.

Naše kamarátstvo je už v takom bode, že ak mi niekedy napíše, že vyhrali zápas, teším sa ako malá spolu s ním. Keď prehrajú, mrzí ma to. Keď sa zaľúbil, takisto som sa tešila a aj teraz sa teším a držím vám palce .

Igi je veľmi kamarátsky. Rád vás vypočuje (aj keď ide o nezmysli) a vždy ak môže, poradí a pomôže. Je skromný. Vie vás rozveseliť a myslím si, že nie som jediná, koho fascinuje tým, ako veľmi miluje futbal. Okrem toho píše úžasné blogy. (A má veľmi vtipnú mamku )

Vieme spolu rozoberať úplne všetko. Od hudby až po vyššie spomínaný šport. Filmy takisto. V tomto si pýta rady on odo mňa.

A preto ešte raz ti ďakujem, že to so mnou vždy vydržíš aj napriek mojim náladám a podobne . Mám ťa rada

 Blog
Komentuj
 fotka
sugy1  20. 7. 2012 19:40
Napíš svoj komentár