Keď sme chodili
Okolo mláky
A vtáky
Dávno odleteli
Bála som sa.
Viac seba
Ako teba.
Mojich pocitov.
Zamotaných do klbka
Hľadajúc správnu nitku.
Oproti sebe sme stáli
Díval si sa mi do očí.
Mal si vtedy pocit,
Že tvoj pohľad ma zotročí.
Samú seba som
Klamala
Keď som ti verila,
Dúfala,
Že sa zmeníš.
Nie.
Pokrútila som hlavou.
Ponorila sa do mláky.
A s nádejou malou
Hľadala som pomocné ruky.
A vtedy som pochopila
Z mláky som sa vynorila.
Zmyla moje slzy.
Teba to nemrzí.
Nikdy ani nebude
A cestu si si už vybral.
Tak potiahla som nitku
A vyšla osudu v ústrety.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
riaaa
30. 3.marca 2012 20:58
kráásna ... vidím sa v tvojej básni ..
Napíš svoj komentár