Myslela si, že to zlé obdobie je zažehnané, v nenávratne, mala aj akýsi úškrn na tvári, pripomínajúci úsmev, samozrejeme to iba sem tam.
Ale už ani po ňom niet stopy.
Momentálne sa cíti akoby ňou prešlo stádo bizónov, koní a ešte pomerne mnoho iných párno, či nepárnokopytníkov.
Pri srdci ju hreje iba to, keď si prsia ponorí do vriacej polievky, vlastne ani to nie je srdce, takže nehreje ju vôbec nič.
Alebo možno jej teplý blízky priateľ, s ktorým chodí nakupovať "handry" do H&M, s ktorým sedí na kavíčke v nákupnom centre a kŕmi ju kadejakými komplimentami na jej bytosť, to ju nachvíľu prihreje, ale nedostatočne zahreje.
Takže celé je to aj tak o hovne.
Ráno sa zobudila, na tvári opäť nová vyrážka a nie taká hocijaká a samozrejme jej umiestnenie bolo na kritickom mieste.
Kto sa jej mstí?
A za čo vlastne?
Slastne si mohutný a pomerne bolestivý hrbol, sídliaci uprostred špičky nosu pretrela makeupom nejakej pseudo Čínskej značky, ktorú propagovali na tohtoročnom "veľtrhu v hypermarkete", niekde v Spodnom trnovci.
Večer zistila, že jeho kvalita neprevyšuje silu našej ekonomiky, miesto jedného hrbola sa jej spravilo ďalších xy veľkých, bolestivých a odpudivo vyzerajúcich "fickov", niečo na spôsob nášho bývalého nemenovaného pána ministra.
Nemala však už viac síl rozčulovať sa nad tým, miesto toho vzala do ruky kolosálne vyzerajúcu misu plnú mastných, ale chutných chipsov, do pohára si naliala kolu (pochopiteľne nie diétnu, protest je protest), obliekla sa do pyžamy s Mickey Mouseom, zasadla k Bridget Jonesovej a pokračovala v načatom dni utápania sa vo vlastnej sebaľútosti.
Asi sa z toho všetkého zbláznila, nasvedčuje tomu aj ten fakt, že na strome videla obrovského bernardína a to už nie je iba tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár