Kam a ako?

Kam a ako??Poslednou dobou si neustále pokladám otázku: „ Ako odtiaľto vypadnúť??“ Mám nesmiernu chuť zbaliť sa a zmiznúť iba tak znenazdajky zo Slovenskej republiky nie kam, kde to nepoznám a ostať tam na neurčitú dobu..Minimálne však na dva mesiace...Ale ako to uskutočniť??Momentálna situácia ma absolútne nenapĺňa, ba až znervózňuje a svojim spôsobom i uráža..Nechcem a ani si to nemôžem dovoliť kydať na Slovensko a na Bratislavu už obzvlášť žiaden „hnoj“ ani niečo obdobné, ale tých dvadsať rokov čo tu žijem ma už poznačilo až, až a chcem skúsiť zažiť niečo nové, nepoznané..Určite viete o čom hovorím, veď väčšina z Vás to pozná presne ako ja..Ráno sa zobudíte a opäť to isté o každý deň.. Tí istý ľudia..(milujem Vás, ale chápete načo tým narážam..veď aj ja Vám občas idem pekne na nervy..tak isto aj vy mne..ale aj tak Vás neskutočne zbožnujem.. D)Tie isté raňajky.. (a vyslovene poslednou dobou neznesiem celozrné pšeničné chlebíčky..grc.. To isté prostredie bytu, sídliska..Stále rovnaký susedia..( a už obzvlášť ma nebaví zdraviť tú otravnú „škatuľu“ susedskú zakomplexovanú!!! Grrrr..!!!)Bodaj by ju je*lo v krížoch.. DBilla...tie potraviny mi idú so všetkou vážnosťou pekne na city..Ale čo mám robiť, keď nič iné bližšie „po ruke“ nemáme..??A Lidl si môžete nechať, tam nevkročím...!Toto je jednoducho volanie o pomoc.. DPotrebujem to ako soľ..zmenuuuuuuuuuuu, prosím.. DNo a ako teda ďalej...??Ja potrebujem nový priestor na vlastnú sebarealizáciu..Nové prostredie, nové kontakty..Potrebujem sa zdokonaliť vo veciach v ktorých zaostávam...Potrebujem si pozdvihnúť vlastné sebavedomie, ktoré je už priveľmi poznačené vonkajšími vplyvmi môjho prostredia...Chcem sa venovať veciam ktoré milujem a bohužiaľ tu, v mojej rodnej krajine na ich realizáciu nie je žiaden priestor..(teda ten by aj bol, ale chuť nie je.. D)Ak pekne poprosím..Splní sa mi moja túžba „zmiznúť“ odtiaľto?? No okk, ja viem, že na tom sa musím podieľať svojimi vlastnými silami a ak chcem niečo dosiahnuť nesmiem iba tak sedieť s tým mojím už dosť „rozkysnutým“ zadkom na stoličke a čakať..No aj čakať by som mohla, ale koľko??Týždeň, mesiac, pol roka, rok, dva...???Alebo aj takmer celý život, kým mi dá niekto relatívne dobú ponuku..Podnet už mám...Ten mi nikto nezoberie, ale tú ponuku si musím nájsť sama..A ja to aj hodlám urobiť, pretože ma to strašne láka odísť..A nech e to čím skôr..Držím si palce, nech mi to vyjde...Lebo viem, že podaktoré závistlivé svine mi neprajú a tak si „poprajem“ aspoň ja sama...Andrejka „VEĽA ŠŤASTIA“... DNech ti to vyjde a nech sa ti splní to čo si tak veľmi želáš...!A držím palce aj tým čo majú podobné požiadavky na život ako ja..!JS pozdravom..

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu