Človek si často uvedomí o čo prišiel až, keď to stratí..
Neviem kto tento citát povedal, ale ja sa s ním stotožnujem na celých 1oo%..
Nikdy v mojom doterajšom živote som nestretla tak jedinečnú ľudskú bytosť ako si ty.
Si pre mňa stotožnením neskutočného mužského ideálu, pri tebe som začala premýšlať i o tom, že by si mohol byť v budúcnosti reálne otcom mojich detí..
Je to pre mňa zvláštne práve v tom smere, že ja som kamarátkam vždy vyčítala ako sa môžu už v tak rannej mladosti pozerať do budúcnosti čo sa týka vzťahov a rodinných záležitostí..ale ja som do toho spadla rovnako ako oni..a neľutujem to, práve som nato pyšná a to už i preto, že ty by si bol a i určite budeš skvelým otcom..
K tomuto môžem pridať i to, že na tvojej osobe okrem teba samotného milujem i tvoju silu predierať sa životom, veď aj sama viem, že si to nikdy nemal ľahké čo sa týka tvojej rodiny, konkrétne toho, že si nevyrastal s otcom a ty sa s tým popasoval na môj vkus až nevkusne úžasne..
Poznám veľa adolescentov ktorí nevyrastajú v kompletnej rodine a vyrastá z nich niečo čím si určite ani oni neprajú byť..
Ale tebe sa to našťastie vyhlo..môžeš byť za to vďačný svojej mame, straým rodičom a hlavne sebe samotnému, že si si nedovolil spadnúť na dno..
Vždy sa mi páčilo na tebe, že si mi kedykoľvek otvorene prejavoval svoje pocity, hovoril mi vždy o svojich túžbach, radostiach a trápeniach a tak to bolo vždy i z mojej strany..
Verili sme si a to bol základny a nosný piliér nášho vzťahu..
I, keď sa mi to teraz ťažko hovorí a budem si možno trošku viac protirečiť normálne mi chýbajú tie tvoje večné otázky..Čo robíš? Kde si? a pod..
Pred tým mi to svojim spôsobom vadilo, ale v tejto situácii by som dala všetko za to, aby si sa ma to pýtal i dvestokrát denne..
Mohla by som menovať ešte nesporné množstvo tvojich kvalít od húževnatosti, po zaniestenosť do práce až po tvoje duševné túžby mať sa lepšie ako dnes..
Ale ja sa snažím mieriť na niečo iné..
Sám to dobre vieš..
Sám si mi povedal, že ak by mi záležalo na našom vzťahu tak by som sa po našom náhlom rozchode vrátila za tebou a neodišla by som..
Ale to isté môžem povedať i ja o tebe..
Ak by aj tebe záležalo na našom vzťahu dostatočne, zamkneš auto a ihneď bežíš za mnou..
Ale ja ti nebudem nič vyčítať..nemám to za potrebu, lebo vo vzťahu sú dvaja a obidvaja sme robili tie zbytočné chyby..raz intenzívnejšie ja, inokedy zas ty..ale o tom je vzťah..o tolerancii a o kompromisoch a hlavne o odpúšťaní si vzájomných chýb..
Nevyčítam ti ani to, že si mi písal, že si za teba nájdem adekvátnu 16 ročnú náhradu..viem, že si to tak celkom nemyslel a ani to už nechcem adšej riešiť...načo??
My sme tých naších chýb spravili nespočetne veľa a vždy sme to nejako "prekusli" a išli ďalej s nádejou, že sa to už nebude opakovať a, že to náš vzťah posilní..
Vo veľa prípadoch i tomu tak bolo, ale i opačne v niektorých sme sa na tú správnu cestu ešte nedostali a malo nás to čakať..
Ale bohužial sme sa až tak ďaleko nedostali, lebo sme to predčasne zavrhli a nedovolili samých seba spoznať ešte lepšie..
JA si však myslím, že tá cesta objavovania nás možno ešte čaká ak si dáme ďalšiu šancu..
Obrátim sa znova na ďalšiu tvoju reakciu..
Vravel si, že ak to znova skúsime nebude to už ten Miško..
Ja si však myslím, že takéto tvrdenia môže mať iba zbabelec ktorý sa bojí vkročit znova do tej istej rieky..
Ak človek skutočne miluje tak si uvedomí, že práve takýto rozchod bol určitým znamením prevládajúcej chyby vo vzťahu a tú treba čím skôr napraviť a bojovať o navrátenie starého dobrého vzťahu..
Prekážky sú od toho, aby sa riešili a nie preskakovali..
Ja som si napríklad po našom rozchode uvedomila, že ťa milujem ešte viac a pár vecí čo som ti vytýkala som si mala radšej nechať pre seba a mala som to svojim spôsobom pekusnúť, lebo je to v tvojej podstate a ty to aj tak nezmeníš..
A to isté si určite z času na čas robil aj ty..
Vieš, Miško ja som behom týchto dvoch dní preplakala a popremýšlala nad nami dvoma toľko ako za posledné roky za všetkých dohromady..
A už nehodlám v takomto tempe ďalej pokračovať..mienim to napraviť a prinavrátiť na správnu cestu..
Momentálne sa cítim ako v nafúknutej bubline z ktorej niet úniku..
A to nechcem...
Ešte je na tom hrozné i to, že malá sa na teba neustále pýta:
Kde je Miško? Kedy príde Miško?
A vysvetli to tomu malému stvoreniu..veď to nejde iba tak..
A ani nemám potrebu pred ňou to rozoberať, hádam to ani nebude nutné...


Btw..Myslím, že aj napriek všetkému popremýšlaš a ešte raz si všetko necháš prejsť hlavou..sľúb mi to prosím..!
A daj mi potom vedieť ako si sa rozhodol..
Teda to iba v tom prípade ak by si sa rozhodol v tú možnosť v ktorú dúfam ja...a ak nie, tak sa mi radšej ani neozývaj...vyvodím si z toho svoj vlastný záver..
Súhlasíš??


Ale prosím ťa teraz skutočne takmer na kolenách rozhodni sa správne, ja som už pevne rozhodnutá..chcem ťa späť..bojovať o teba...i, keď som ti sľúbila, že ti dám pokoj, nemôžem..srdce mi to nedovolí..tlačí ma..


LUBIČ ŤA BUbÁTKO MOJE z celého svojho srdca, si to najdôležitejšie v mojom živote a nechcem o moju druhú polovičku svojho ja prísť...


Sľúbili sme si, že budeme spolu bývať v Ružinove a ja chcem tento spoločný sľub naplniť...

Končím, lebo sa mi tlačia opäť už nespočetný krát slzy do očí...

Nerozhoduj sa však nasilu, to určite nie..rozhodni sa slobodne a srdcom..nie rozumom..!
Zváž všetky pre a proti a potom určite dospeješ k výsledku..
K ničomu ťa netlačím..nasilu s tebou určite nebudem..všetko je teda na tebe..



ĎAKUJEM...ANDREJKA

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár