Či už po fyzickej stránke alebo po psychickej..
U mňa sa to v momentálnom období dosť prelína a tuším, že je čas urobiť niečo nielen s vnútrom, ale hlavne s vonkajškom mojho "ja"...
Stále si uvedomujem, že moja osoba nie je až tak ideálna akoby mala byť..
Teda nie je vôbec dokonalá...bohužial disappointed:
Chcem sa priznať, že trpím dosť silnými komplexami z obdobia môjho detstva...
Teda, už to sú iba úlomky komplexov menejcennosti, ktoré som vo vtedajšej dobe pociťovala..
Ale aj tak sa to so mnou stále ťahá a nechce to opustiť moje vnútro, moju psychiku, proste leží to vo mne a nie a nie zmiznúť..
Niekedy mám sto chutí praštiť so všetkým..
A prečo mi tie prekliate komplexy vlastne vznikli??
Na základnej škole som bola nie zrovna prototyp krásnej osobnosti...nosila som okuliare, bola som tučnejšia, vlasy som mala vždy "vrazené" do tváre a to iba preto, aby som si prekryla nepríjemné akné, ktoré v tom období "krášlilo" moju už dosť nepeknú tvár..
A ja blbá som si ani neuvedomovala, že takýmto spôsobom sa mi pleť ešte zhoršuje...
Tak si predstavte.. disappointed:(
A ´poniektorí "úžasný" solužiaci sa mi posmievali kvôli tomu ako vyzerá moja pleť..prirovnávali ma k rôznym zjavom a do dnešného dňa si pamätám jedno prirovnanie ktorým ma pasoval môj spolužiak..
Bolo to od neho dosť nepekné, ale chápem, že v období puberty sa človek iba hľadá a potrebuje sa pred ostatnými ukazovať a zvyšovať si sebavedomie na tých ktorý ho bohužial takmer vôbec nemajú a tým príkladom som bola aj ja...a on to využil práve v môj neprospech..
Povedal mi, že vtedy, keď sa postavím ku bielej stene, nie je nič vidieť iba červené bodky...tým myslel moje akné.. disappointed:
A bohužial farba mojej pokožky inklinuje viacej k bledšej farbe, tak tá stena bola ideálna ako kompenzácia k mojej pleti (
Ale to nebolo všetko...vysmievali sa mi aj kvôli mojej postave...ako nebola som nikdy vyslovene tučná, ale mala som pár kíl navyše vzhľadom k svojej výške...( 158cm, 58kg) a to bolo trochu dosť...
A decká vo veku 15 rokov to vedia pekne obrátiť proti vám...
Brali si na mušku aj moje dioptrie ktoré som nosila na očiach...
Ale to som bohužial nevdela ovplyvniť, pretože okuliare som nosila už od dvoch rokov a aj som ich musela nosiť, aby sa mi zrak nezhoršoval...
Ale nehovorím, že som bola šikanovaná...to určite nie..
Ja som práveže šikanovala niektoré spolužiačky a spolužiakov..
Ale bolo to asi preto, aby som nedala najavo, že ja trpím nejakým škaredým komplexom...aj ja som si teda chcela týmto spôsobom kompenzovať svoj pocit menejcennosti...a to som robiť nemala...odstupom času to strašne ľutujem disappointed:(
Ale ako v triede som bola jeden z najzábavnejších ľudí akých sme tam mali..takmer všetci spolužiaci sa na mojich vtipoch zabávali až na tých pár chalanov, čo sa mi vysmievali...
Ale aj tí občas zareagovali smiechom a to ma v tedajšom období dosť tešilo..
Bola som i "miláčikom" učiteľov
Robila som im napriek, bola som drzá a nepríjemná..
Raz som triednej povedala, že je pi*a, pretože dala kamarátke štvorku z matematiky na pol roka...teda nepovedala som jej to do očí, ale bohužial pri našom súkromnom rozhovore s kamarátkou to začula a naparila mi na pol roka dvojku zo srávania
Možno som i sama chcela, aby tomu tak bolo..(aby to začula)..
Teraz sa na tom už smejem, ale pred šiestimi rokmi som to brala opačne...
Lepšie povedané dvojku zo správania som mala pravidelne od siedmej triedy až po koniec deviatej
Takže si o mne netreba myslieť, že som bola nejaká šedá zakomplexovaná myška...
Teda bola som, ale nedávala som to najavo...vedeli o tom iba moji ľudia a tí ktorý ma poznali veľmi dobre...
Chalanom z triedy a ostatným z iných tried s ktorými som sa bila som to nedala ani pocítiť, že by som mala trpela nejakým komplexom menejcennosti..
Teda určite zo mňa parkrát vycítili a dali mi to aj patrične najavo, ale nato si chavalabohu nepamätám...
Počkali si ma párkrát i pred školou a chceli ma dopísať centrofixkami alebo zbiť , lebo som urážala môjho spolužiaka a on to nabonzoval jeho bračekovi, ktorý to povedal ďaším a už to išlo
Ale našťastie sa mi iba povyhrážali a to bolo všetko...
Ale aj moji neprajníci sa so mnou občas spolčili a robili sme zle druhým..
Ale to už je o inom..
Nechcem tu rozoberať dopodrobna moje zážitky zo základnej školy...to je už za mnou..
Natrvalo a som z toho šťastná..
Chcela som týmto všetkým povedať toľko, že z toho obdobia mi ostali tieto vlastnosti...
-nedokážem sa ľuďom pozerať do očí...
-občas neviem kontrolovať svoje správanie a som veľmi impulzívna a agresívna...
-som strašne moc drzá takmer ku všetkým...
-mám potrebu zvyšovať si svoje sebavedomie na úkor druhých, ako to kedysi robili druhý na mne...
-som dosť uzavretá osobnosť...
-správam sa strašne detinsky...
atď...
A to všetko vyplýva z vtedajšej doby...
Nemala som vtedy dostatok sebavedomia a teraz to všetko, čo som kedysi zameškala potrebujem "doháňať"...
Pretože už nevyzerám tak ako kedysi a plne si to uvedomujem, snažím sa občas hrať nato čo niesom..
Proste, ptrebujem sa predvádzať pred druhými a hrať sa na "niečo" čo ani nie som..
Snažím sa tým zakrývať aj svoj obrovský komplex ktorý vo mne i naďalej i, keď už v menšej podobe pretrváva...
A ja neviem ako sa toho zbaviť disappointed:(...
Ale hlavne čo som týmto chcela povedať je, že nemám rada, keď má druhý čo ma sotva poznajú hneď odsuzujú..
Buď, že som:
-divná
-namyslená
-ku*va
-že to v hlave nemám v poriadku
alebo kopec ďalších vecí...
Som nato strašne alergická...
Právo súdiť ma, má iba Boh a tí čo o mne majú dostatok informácií a poznajú ma už dlhšie časové obdobie...
Takže je ťažké vyhovieť každému..
Chcela som vám všetkým čo toto budete náhodou čítať..
NIKDY NEODSUDZUJTE SPRÁVANIE DRUHÝCH, POKIAĽ ICH NEPOZNÁTE A NEVIETE PREČO TO ČO ROBIA, VLASTNE ROBIA..
Asi tak...
Aj ja som sa tak kedysi správala k druhým, že som ich odsúdila hneď na prvý krát, ale uvedomila som si, že ani ja nemám rada, keď mňa niekto súdi vopred...
Tak som zmenila tento postoj a snažím sa to nerobiť...
Tak apelujem v tomto smere i na vás..ďakujem
A určite i mňa pochopíte,keď si prečítate všetky moje správy z blogu..ale zatiaľ ma nesúďte
Andrejka....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
sak si uplne v pohode baba... a nemas dovod sa dacim trapit...
ja ked som bola mladsia, pred par rokmi ties som nebola nic moc ale bola som kus tvoj opak, ja som praveze bola ta siva utiahnuta myska v triede a ties som mala z pociatku komplexy ako ty...
ale neverim ze v tvojom veku ti nedal ani jeden chalan pocitit aka si uzasna a vynimocna