Bol to príbeh o malom dievčatku, malo krásne meno, hoci si naň už nespomínam, Viem, že sa mi veľmi páčilo. Dievčatku zomrela mama, keď bola maličká a otec ju naučil hrať hru, ktorú nazval hra na radosť. Spočívala jednoducho v tom, aby sa hráč radoval zo všetkého, aby si vždy našiel niečo, z čoho sa môže radovať.
Otec tohto dievčatka tiež onedlho zomrel a ona sa dostala do detského domova. Ovládala bravúrne túto hru. Nikdy nebola smutná. Raz na Vianoce si neskutočné želala bábiku, ale Ježiško jej priniesol barle. Dievčatko malo ohromnú radosť. Nechápala som, ako môže mat radosť z toho, že miesto vysnívanej bábiky dostala barle, načo barle?
Neskôr som sa dočítala, že dievčina mala z barlí takú neskutočnú radosť pravé preto, že ich nepotrebovala...
Túto ohromnú hru učila hrať všetky deti, neskôr učiteľky, neskôr každého, koho poznala. Jedna kuchárka u nich v domove sa vždy sťažovala, že nenávidí pondelňajšie rana. ona jej povedala, že by mala mat pondelňajšie ráno najradšej zo všetkých rán, pretože od pondelňajšieho rána uplynie ešte cely jeden týždeň, kým bude ďalšie...
Touto životnou filozofiou sa riadila a bola šťastná a co je podstatnejšie naučila hrať svoju hru na radosť aj ostatných a teda aj mňa.
Ja som ju teraz naučila hrať váš. je len na váš, čí ju budete hrať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tamvtme
16. 4.apríla 2006 09:54
... dík je to pekná myšlienka...
Napíš svoj komentár