Ukradnutý spánok, myseľ stále vzdialená
hľadá v diaške toho, čo mnoho pre mňa znamená.
Čas ma nocou trápi, clivotou ma objíma,
však znať ti nesmiem dať že ešte sa mi nesníva.
Len nedostupná stanica hlasom chladným dá mi znať,
že dnes večer nesmiem našu hru sa s tebou hrať.
Konečne takna očiach mi viečka trochu opadnú,
no sklamaním, že nesmiemdo srdca vojsť ti dnu.
Myseľmoja premýšľa, koľko toho smieš mi dať.
Výsledok však ukryjem si,nedám na sebe ho znať.
Veď načo? Dušu dávno vzala som ti, pokoja už nemá,
čo viac teda chcieť by som od teba už smela?
Možno dotkmnúť sa ťa hlasom, keď samota je doma,
bez výčitiek svedomia, že vyruším ťa opäť, znova.
No rozumná som žena, dospelá a slobodná,
viem, že veľa by som chcela a to nejde dovedna.
Že in tak už od začiatku mnoho dávaš mi rád,
tak zaženiem ten smútok a pokojne si ľahnem spať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
polis
5. 11.novembra 2006 18:41
pekne
Napíš svoj komentár