*poznámka autora - vopred sa ospravedlňujem všetkým chalanom a aj komukoľvek inému, koho sa tento príbeh dotkne Chápte to len ako srandu, nejaký druh recesie V skutočnosti mi feministky lezú na nervy



Princ De Bill nežil ani za siedmimi horami, ani za siedmimi dolami. Žil v dobe, keď sa zo sveta začala vytrácať zeleň a bola nahradená tonami asfaltu. V časoch, keď sa každá džungľa menila na betónovú. Nežil na mieste, kde sa voda sypala a piesok lial, ale na mieste, na ktoré padal kyslý dážď, na mieste vyschlých jazier, zaliatom betónovými vodopádmi. Toto bolo jeho kráľovstvo. Skládka odpadov. Jeho trónu sa predchádzajúci majitelia zbavili pravdepodobne z dôvodu zatekania, ale jemu na účel kraľovania slúžil priam majstrovsky. Toaletný papier namiesto kráľovskej koruny a záchodová kefa namiesto žezla boli neodmysliteľnými rekvizitami dokazujúcimi jeho absolútnu nadvládu nad všetkým odpadom v krajine.
Rozprávková krajina podliehala modernizácii. Už nik nebozkával žaby v snahe vyslobodiť zakliate princezné, na ktoré bola uvrhnutá kliatba zlej čarodejnice, nik nestrúhal z dreva Buratinov, dokonca ani neučil deti sadať si na pekáč.
Celý svet sa podobal kráľovstvu princa De Billa. Ľudia narušili ozónovú vrstvu natoľko, že sa ich koža zmenila na dobre prepečenú hrianku, no i naďalej vypúšťali do ovzdušia freóny a predovšetkým exhaláty. Všetci boli spokojní, brázdili si svojimi drahými fárami pomedzi fľaše a ohorky cigariet, ktoré im už siahali takmer po členky, na svojich najnovších modeloch najdrahších mercedesov. Vedci uvažovali nad tým, ako do áut zabudovať systém, ktorý by im umožnil vznášať sa, aby ich viac neobmedzoval hromadiaci sa odpad, ktorý občas úplne znemožnil prechod a zapríčinil dopravný kolaps.
Niekoľko míľ od tohto chaosu sa nachádzala lúka princeznej Frogíny. Princezná bola jednou z posledných majiteliek zalesnených plôch a nehodlala sa ich vzdať. Tlačil na ňu dokonca i štát, nakoľko bolo nutné vybudovať novú diaľnicu pre stále narastajúci počet áut. Princezná tu však bola šťastná a bola odhodlaná urobiť čokoľvek pre záchranu svojho sveta.
Bolo takmer nepravdepodobné, že svety princa De Billa a Frogíny by sa mohli niekedy stretnúť, a predsa sa to stalo. Princovi De Billovi sa už zunovala vláda vo svojom kráľovstve špiny, a tak sa rozhodol vypadnúť čo najďalej. Prešiel takmer celý svet, ale nenašiel to, čo hľadal. Všetky miesta sveta vyzerali takmer identicky. Už to chcel vzdať, bol rozhodnutý vrátiť sa domov, keď konečne našiel to, po čom tak veľmi túžil.
Prechádzal sa po lúkach a užíval si chvíle ticha. Z premýšľania ho vytrhlo náhlivé zakvákanie. Pohľad mu padol na ropuchu vyhrievajúcu sa na kameni, v 70 stupňových horúčavách. Oči mala obrovské a pokožku takmer vysušenú. Cítil, že umiera. Tak veľmi jej chcel pomôcť... Ani sám nedokázal pochopiť ten náhly príval citov k tomu nevinnému, škaredému zvieraťu, pocit beznádeje a zúfalú snahu o ropuchinu záchranu. Konal spontánne. Priložil si ropuchu k perám a pobozkal ju.
„Fuj, ty ale slintáš! “
Ozvalo sa zvieratko znechutene.
Princ ostal stáť s otvorenými ústami, nevedno či od údivu, alebo v snahe opätovne pobozkať žabu. Keď však pootvoril oči, uvedomil si, že v rukách už nezviera drobné telíčko zomierajúcej ropuchy, ale mladé dievča.
„K-k-to si? “ jachtal.
„No to je super... Celý život čakám na vysloboditeľa a napokon príde koktavý slintoš.“ znechutene si ho premeriavala.
„Čakal by som od teba trochu vďaky.“ Odvrkol princ arogantným tónom. Na fakt, že bol len úbohého mužského plemena sa zo šoku spamätal nadmerne rýchlo (mužské ego totiž niekedy prevyšuje aj ich nedostatočnú schopnosť uvažovania) a možno práve tým si ju získal.
Odvtedy trávili princ De Bill a princezná Frogína (konečne vo svojej ľudskej podobe), všetok čas spolu. Princ De Bill nosieval svojej láske každé ráno kyticu kvetov, samozrejme z jej vlastnej lúky, pretože kvetinárstva boli podľa jeho názoru priveľmi predražené. Spieval jej serenády a Frogína si kvôli týmto chvíľam zaobstarala celý rad „štupľov“ do uší.
Princ celý život túžil po obrovskej láske, po dievčati, ktoré bude krásne, poslušné a inteligentné. Ako rástol, jeho nároky chradli. V priebehu desaťročia mu stačila už len krása a poslušnosť, v dnešnej dobe povolil na nárokoch až do takej miery, že jeho jedinou podmienkou je, aby mala jeho vyvolená krvný obeh. Frogína nikdy nebola krásavica, po pravde vo svojej zvieracej podobe ho priťahovala väčšmi, avšak mala srdce zo zlata a vysoký intelekt. V porovnaní s princom De Billom však bola inteligentná aj mucha čakajúca v pavučine na ortieľ smrti.
Princ De Bill sa do Frogíny veľmi rýchlo zamiloval a tento cit chcel ihneď vyzdvihnúť na vyššiu úroveň. Telesný kontakt bol totiž pre všetkých jeho pohlavia synonymom tohto vznešeného citu. Princezná Frogína však bola old school a nechcela prísť o vienok pred svadbou. A tak to prišlo. Princ De Bill musel hľadať inde.
Princezná Frogína mu slepo dôverovala, a tak jej nepripadalo zvláštne, keď celé noci trávil mimo svojho nového domova. Až vtedy začal princ De Bill pochybovať o jej intelekte.
Princovi De Billovi sa pomaly zunovali všetky krásky v okolí, nakoľko ich blond vlasy a prednosti od svetoznámeho chirurga Kozatého prezrádzali výšku ich inteligenčného kvocientu. A tá sa žiaľ takmer zhodovala s iq princa De Billa. On sa za to samozrejme nemusel hanbiť, on rozmýšľať hlavou nikdy nepotreboval, na to mal od prírody iný aparát. Bol však toho názoru, že jeden z páru musí myslieť za oboch a bolo verejným tajomstvom, že týmto silnejším článkom je vždy žena. Rozhodol sa teda hľadať inde.
Spomenul si na stretnutie s Frogínou a rozhodol sa prehľadať všetky močariská. Ani jedna z vyslobodených princezien však o neho nemala záujem. Opäť chcel svoje hľadanie vzdať, keď sa pred ním zjavilo presne to, čo potreboval. Odporná žaba, vlečúca za sebou ceduľku s nápisom: „Pobozkaj ma, som na predaj! “
Prečítanie týchto pár slov mu dalo zabrať, ale tých niekoľko hodín rýchlo dohnal tým, že po prvýkrát v živote vedel, čo urobiť.
Keď sa zo žaby stal človek, ozvalo sa dvojitý zhrozený výkrik. Premenená žaba si premeriavala De Billa a on zas ju. Zhnusene sa na seba pozerali, no bez slova sa odobrali do najbližšieho trávnatého porastu (ktorý bolo však v tejto dobe veľmi ťažké nájsť a lietajúce koberce, ktoré ľuďom pomáhali rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti, boli na popud ministerstva kultúry, i s ostatnými čarovnými predmetmi, odkúpené za nízky peniaz a pod rúškom tajomstva predané na susednú Venušu).
Princ De Bill sa snažil ťahať svoj vzťah na dve strany, ale ako je o mužoch všeobecne známe, nedokážu robiť dve veci naraz, a tak sa musel jednej zo svojich dvoch priateliek vzdať. Toto rozhodnutie pre neho nebolo vôbec zložité, predsa len fyzické potreby sú pre príslušnikov mužského pohlavia vždy na prvom mieste. Princezná Frogína to dobre vedela, a preto ju táto situácia priveľmi nezaskočila.
Princ De Bill sa neustále odvolával na to, že mu chýba jeho starý život a to mal byť skutočný dôvod jeho vykašľania sa na Frogínu. Každý článok tohto milostného trojuholníka si však bol viac než istý tým, že nad ním zvíťazili jeho pudy a že tým opäť raz dokázal, že má oveľa bližšie k zvieratku, než k ľudskej rase.
De Bill so svojou novou priateľkou dorazili na svoju skládku a nadýchli sa čerstvého smogu. Vdychovali vôňu čerstvo rozkladajúcich sa a hnijúcich potravín. Princ pristúpil k svojmu trónu, a neveril vlastným očiam. Kráľovstvo už nepatrilo jemu, ale bolo zhabané štátom, vraj pre vyššie účely. De Bill vedel, že existuje len jediný spôsob ako dostať svoju toaletnú kefu opäť do rúk. Musel udať nejakú žabu, ktorá sa premenila. Premieňanie rozprávkových bytostí na ľudí bolo totiž v moderných časoch trestným činom najvyššieho kalibru.
Princ vedel, že musí udať svoju priateľku, no bol z toho nešťastný. Vedel, že ďalšiu takú poddajnú žabu len tak ľahko nenájde. Žaba však prekukla jeho zámer a skôr, ako stihol urobiť chybu spustila.
„Budeš musieť udať Frogínu! “
Navrhla to uštipačne s určitou dávkou nádeje v hlase.
„Ale ak zistia, že som ju premenil ja, zavrú ma! “
Jačal nepríčetne De Bill.
Žaba sa chytala za hlavu, jej vlastné spomalené myšlienkové pochody ju privádzali do šialenstva, premýšľanie ju doslova bolelo.
„Nie, ak povieš, že sa premenila sama! “
„Za dolapenie čarodejnice mi cirkev pridelí celý hárem ilegálne premenených ropúch“ prebehlo princovi ihneď hlavou a súhlasne prikývol.


Princezná Frogína ihneď pochopila, odkiaľ vietor fúka. Bola vyhlásená za nebezpečnú čarodejnicu a okolo jej lúky prebiehali hliadky. Vedela, že sa musí opäť premeniť na žabu, inak ju chytia. Vždy bola pre cirkevných hodnostárov nebezpečná. Jej intelekt bol vo svete v ktorom vládnu muži veľkým hendikepom. Vedela, že na čele štátu je cirkev, tá najväčšia legálna sekta, ktorá manipuluje ľudí. Vedela o toľkých veciach, ktoré sú očividné, ale ľudia ich nechcú vidieť. Chcela to vykričať do sveta, ale vedela, že v dnešnej dobe nemá šancu. Vždy bola iná, a práve preto nikdy nebola spoločensky akceptovaná. To jej však neprekážalo. Žila na svojej lúke v podobe žaby celé desaťročia a užívala si izoláciu od ľudskej hlúposti a nevedomosti. Tentokrát to však bolo iné. Chcela sa pomstiť. Chcela to De Billovi všetko vrátiť. To, ako jej ublížil i to, že ju udal tejto ľudskej svorke. Už už sa chcela premeniť, keď jej zrazu napadlo niečo, čo ju mohlo vyslobodiť. Rozhodla sa vyjednávať. Vedela, že ísť za hlavnými predstaviteľmi štátnej moci by nemalo zmysel. Boli to len bábky, ktoré slúžili na odvedenie pozornosti od tých, ktorí skutočne hýbu nitkami našich životov. Musela ísť za vysokými cirkevnými hodnostármi.
Prekĺznuť pomedzi stráže bol menší problém, ako očakávala. Domaľovala si uhlíkom fúzy a prehodila si cez tvár dlhý tmavý plášť. Oklamalo ich to. Boli to len chlapi, to ich ospravedlňuje.
Keď dorazila za mužom, ktorého hľadala, práve chatoval na pikantných stránkach a oslintal celý monitor. To všetko pod zástierkou svojej svätosti.
„Ty? “ kričal zhrozene.
„Viem, že sa nás celý život bojíte. Máte strach, že sa dostaneme k moci. Bojíte sa, že sa k vláde dostane rozum.“
„Všetky vás chytíme, všetky vás zlikvidujeme! ! ! “
„Bojíte sa, že niekto odhalí, že vaše náboženstvo je zvrátené? Že požieranie tela Kristovho je začiatkom kanibalizmu a pitie krvi inšpiráciou pre pseudoupírov? “
Bol celý červený v tvári a pohár, ktorý zvieral v tlstej dlani pod náporom toľkého tlaku praskol.
„Všetkých sa vás zbavíme! Všetkých! Ostanú len muži! ! ! Počuješ? ? ? ! ! ! “
nepríčetne vrieskal.
„Dám ťa zavrieť, zariadim, aby sa po tebe zľahla zem! “
„Mám návrh.“ spustila Frogína.

A vtedy sa to stalo. Vznikol Ženský pakt. Najstarostlivejšie uchovávané tajomstvo v dejinách ľudstva, pakt, o ktorom takmer nik nevie. Dohoda, v ktorej sa ženy zaviazali, že nezneužijú svoj prenikavý intelekt voči mužom a že ich budú akceptovať takých, akí sú. Od tejto doby sa ženy dobrovoľne podriaďovali mužom a držali jazyk za zubami aj keď mali neodvrátiteľné a neodškriepiteľné fakty na jazyku. Moc bola od tejto chvíle chránená ženami, ich mlčaním a zatĺkaním.

A čo sa stalo s princom De Billom a jeho žabou priateľkou? Frogína k nim podišla a pichla špendlíkom do De Billovho brucha, čím odletel ako balón veeeľmi veeeľmi ďaleko a nikdy viac o ňom nik nepočul. Údajne vyfučalo i jeho ego.
Jeho žabka zistila, že je vlastne preoperovaným mužom . To vysvetľovalo jej zaostalosť. Údajne bola bývalou pacientkou chirurga Kozatého.
Princezná Frogína žila šťastne až do smrti.
Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

Takto predsa končia všetky rozprávky... ale skutočnosť je iná. V skutočnosti princ De Bill nechal svoju žabku hneď, ako sa mu jej zručnosti zunovali a na jej miesto časom určite nastúpila ďalšia, ktorú čakal úplne rovnaký osud. Princezná Frogína sa De Billovi nepomstila, usúdila, že samotný fakt, že je mužom je pre neho dostatočným trestom. Musela však celý život bojovať s nepochopením chlapov, až znenávidela svoju inteligenciu. A čo sa stalo s De Billovou ropuchou? To nevie nik. Každopádne však bola jedným z dôvodov, prečo sa z Frogíny nestala vedúca hnutia feministiek.
Kostolné zvony odbíjajú poludnie a ja sa poberám na obed. Všetkým prajem život ako z rozprávky. Alebo radšej nie?

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
daigy7  10. 12. 2009 20:38
waaaaaaaaaw...najlepšia rozprávka čo som kedy čítala fakt perfektné
Napíš svoj komentár