Na svete sú miliardy ľudí, ale len niekoľko desiatok z nich je natoľko výnimočných, že ich stratou svet utrpí. Len niekoľko ľudí si zaslúži byť na tomto mieste a práve oni toto miesto tak skoro opúšťajú. Ty si bol jedným z tých ľudí. A ja to vezmem strašne sebecky, pretože cítim, že ma niekto okradol o niečo veľmi, veľmi cenné. Budem tu fňukať nad svojou stratou a budem preklínať tento svet, Boha, osud, čokoľvek, čo zapríčinilo, že tu už nie si. Na tomto svete je miliarda ľudí, ktorí do seba kopú, navzájom si pľujú do tváre, ukazujú si prostredníky a v ten istý okamih si kreslia nad hlavou svätožiaru. Na tomto svete je miliarda ľudí, ktorá ti denne dokazuje, aký si nepotrebný, aká si nula, ale predovšetkým to, že tu nepatríš. A potom je tu niekoľko ľudí, možno desiatka, ktorí v tebe niečo prebudia, niečo rozsvietia. Nepotrebuješ ich mať pri sebe, stačí ti vedomie, že tu sú, že existujú, že dýchajú ten istý vzduch, ako ty. Keď zmiznú, odrazu je vzduch omnoho ťažší a každý nádych oveľa nútenejší. Vtedy ostane len ten hlúpy pocit, že všetko krásne je preč, že svet opäť zarastá burinou... A my sa obzrieme okolo a vidíme stovky nepodstatných ľudí, ktorí žijú stovky nepodstatných životov a ničia ďalšie stovky ďalších nepodstatných životov. Topia sa vo svojich nepodstatných problémoch a smerujú k svojmu nepodstatnému koncu. A my v tom celom nejak nezmyselne tápeme a pýtame sa "prečo on?". A keď si uvedomíme, ako vysoko stál ten človek nad nami ostatnými, je na mieste i otázka "prečo nie radšej ja?"
Asi nik nepochopí, čím pre mňa tento deň je. Práve mi vyhaslo jedno zo sĺnk môjho malého fiktívneho vesmíru. Nik z vás to nepochopí, pretože nik z vás netuší, akým človekom bol. A možno vám pripadá zvrátené, že sa ma to natoľko dotýka, ale pre mňa je to naozaj rovnako intenzívne, ako strata niekoho z rodiny. Možno sme sa nepoznali, ale bol mi bližšie než väčšina ľudí, ktorí odo mňa denne stoja vzdialení na jeden jediný krok. Mala som ho priamo pod kožou. Svet o neho prišiel, ja nie. Niečo po ňom vo mne ostane, bolo to príliš silné na to, aby sa to len tak vytratilo. Keď sa stretnete s niečím výnimočným, nič a nikto vás už o tento zážitok neokradne.
RIP Slnko, RIP kúsok zo mňa
Zbohom, to najkrajšie, s čím som sa v živote stretla. Bez teba to tu bude smutnejšie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
iammine
27. 9.sept. 2010 20:35
stop crying your heart
Napíš svoj komentár