Kopol ho veľmi rýchlo, tak som chvíľu ani nevedela, kam odletelo. Nuž som musela zvoliť starú stratégiu a snažila sa predvídať, ktorým smerom pôjde a spolahnúť sa na to, že v poslednej chvíli budem rýchlejšia ako Juro. Zase som však zabudla na skutočnosť, že ma zvykne preceniť. Aj teraz, zdá sa, predpokladal, že presne viem, kam jablko letelo. Preto neplánoval nijaké úskoky (ale to som, samozrejme, zase nemohla vediet ja, či nejaké plánuje, či nie. Proste táto hra je taká sradna! Vždy sa smejem ako šialená a Juro sa tiež podľa všetkého dobre zabáva.) a bežal priamo za jablkom.

Zrazu som s strhla. Vonku ešte tma. Síce stárnem, ale napriek tomu som mala jasno v tom, čo sa deje, za čas kratší než dve sekundy. Juro ide mimo areálu. Čímsi štrngol a zavrel ich búdu. Ani huňatý kožúštek ma úplne nechránil pred ranným chladom, preto som rozmýšľala - idem, nejdem? Napokon, ani neviem prečo, som sa rozbehla a vrtiac chvostom prišla k nemu. Dnes bol celkom vľúdny, spýtal sa, ako sa mám, ale ani sa nezastavil, čosi vravel o meškaní, neviem, čo je to...ale aj tí poľskí turisti, ktorých tá teta od vedľa ubytováva, to slovo používajú. Zavrel ohradu areálu a s pozdravom odišiel.

Odbehla som do búdy a zahľadela sa na polystyrén, ktorým mám vystlaný spodok búdy. Aj dnes spravím ďalší zárez? Začala som ich robiť vtedy, čo mi sľúbil, že keď bude mať viac času, vezme ma na prechádzku. Kiežby ma raz prišiel navštíviť Reginald von Ravenhorst a pomohol mi ich zrátať, keď to sama neviem.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
hnisavica  28. 10. 2010 22:18
: Ty Reginald, to si si zapamatal?
2 
fotka
pubertslatinocelny  28. 10. 2010 22:24
googlil som
Napíš svoj komentár