Pubertslatinocelý (netreba si ho mýliť s vaším obľúbeným Pubertom Slatinočelným) mal dvojča. Raz mali spolu autonehodu, pri ktorej dvojčaťu odtrhlo rameno, Pubert však ostal celý. Preto ho začali volať Pubertslatinocelý. (Dovtedy sa volal, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, len "Pubertslatino".) Pubertslatinocelý mal už 36 rokov a stále bol starým mladencom. Navyše si čoraz bolestnejšie uvedomoval, že prívlastok v onom slovnom spojení začína vystihovať skutočnosť stále presnejšie.
Interviewovu matku, ako sme už naznačili, nejedna vec zvykla rozhnevať. Raz si takto kráčala ulicou a bola, ako by povedala (a aj čoskoro povie, ale nechceme predbiehať), "rozzúrená do biela". Naozaj od hnevu pobledla a jej pokožka mala veľmi svetlý odtieň. Pubertslatonocelému sa také ženy páčili. Keď matku zbadal na ulici, trochu po nej zatúžil. Vraví si: "Kurňa, to je ale bledosť!" Následne bleskurýchle kalkukoval: "Srdcové záležitosti už nebývajú, ak si nepomôžem sám, Jaro Buček ma k tomu nepopchne. Teraz alebo nikdy!" Síce sa mu "nikdy" zdalo teraz lákavejšie ako kedykoľvek inokedy, odhodlal sa. Prihovoril sa matke. Reku, či nevie, koľko je hodín.
"Joj, a čo si myslíte, že ja mám kedy povedať vám, koľko je hodín? Tak ma všetci hnevajú. Ešte aj vy ma hnevajte! Naozaj nemám kedy na toto." Pubertslatinocelý, na jednej strane plne vedomý si faktu, že keby namiesto tých štyroch viet matka povedala údaj o čase, ušetrila by aj dve sekundy, bol spokojný s touto alternatívou, lebo túžil s matkou konverzovať čo najdlhšie. Navyše sa mu, ako sa nazdával, zdôverila. Znova preňho nadišla chvíľa spomenúť si na svoj idol a rozmýšľať, ako by sa zachoval Jaro Buček. Ani za nič však nemohol prísť na odpoveď. Inštinkt ho však neomylne viedol k cieľu: "Pani, poďte, zabudnime na všetko. Ja zabudnem na čas, vy zabudnete, že vás všetci hnevajú." "Myslíte jedujú?" kontrovala matka prudko. "Iste, ako vravím - že vás všetci jedujú. Pozývam vás na kávu, celaskon alebo aj fernet." "Páni, vy ste ale galloper. Žiaľ, teraz nemám kedy. O chvíľu mi ide autobus, je totiž štrnásť päťdesiat. Môžete však zotrvať pri mne, môžme ešte konzervovať."
Pubertslatinocelý bol trochu v rozpakoch. Čo je to reku za slovník? Ale bledosť pokožky mu zatemnila rozum a pokračoval v strácaní času s Interviewovou matkou. Pýta sa: "Kto vás to teda tak hnevá?" "No sú ich celé množstvá, napríklad môj bratranec. Strašne mi vadí. Stále dačo, furt všetko. Keď som od neho potrebovala peniaze, tak som mu bola dobrá. Ale keď mu mám poslať veľkonočnú pohľadnicu a pýtam sa, akú by chcel, či už čo sa teksu týče, alebo aj obrazca, tak mi nepovie nič. Vraj "veď to je na tebe."" To som ešte nebrala!
Pubertslatinocelý stŕpol. Zvažoval šance. Potom mi zatelefonoval a vraví: "Dosť by mi helflo, keby si prestal písať tento blog." Odpovedal som, že sa mi už aj tak nechcelo a ukončil som to.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
fxx
26. 4.apríla 2011 17:53
ja len že som len pri prvej vete a už som skapal od smiechu ideme ďalej teda
2
ja som prvu vetu pochopila az v tretom odstavci Interviewovu matku vraj haaaa
ty si zakerny, sam vies, ako ludia bazia po tvojich novych interviewach, len tak dalej!
ty si zakerny, sam vies, ako ludia bazia po tvojich novych interviewach, len tak dalej!
3
@kolieskonavoze hej hej, presne preto, ze som si myslel, ze by daktori mohli bažiť, som to takto spravil
4
pocuj, cele secko super, len ten zaver, vraj "uz sa mi nechce pisat", rozumie sa, ked je to odvrchu podspodku super, tak to tym pokazis, lebo potom to posobi, ze si sa trapil, aj ked s frkmi ako "co by robil Jaro Bucek" si odmietam priznat, ze je to tak, normalny zdravy citatel, to sa rozumie, cita a nevie sa dockat dalsieho frku, ako ze niekoho omami niecia bleda pokozka (aj ked to nie je podla mna taky silny frk, lebo ja mam tiez bledu pokozku a tiez omamujem), ale ten dialekt interviewstov, do uz bol fakt silny frk, skoda, ze musim koncit, matka sa jeduje, aky dlhy koment davam, ze same ciarky a kde mi potom zvysi miesta na bodku
Napíš svoj komentár