Toto bude veľmi krátky blog, lebo bolesti mi nedovolia dlhšie sedieť za počítačom

alebo A JE ZO MŇA INVALID.... POLOVIČNÝ

Včera sa mi stala taká malá nehoda... no dobre taká trochu väčšia nehoda. Pri natáčaní v škole... také čo býva pred stužkovou) som sa šmykla na schodoch, lebo pršalo vonku ako ste si zaiste všimli. Letela som také tri-štyri schody dolu (bolo by to viac, kebyže ma nezachytia niečie ruky).

Ten náraz mi vyrazil dych.... nič som nevidela. POčula som len krik spolužiakov: "Marinááááááááááá!" alebo "Žije?"

Vydala som zo seba zvuk, ktorý im mal dať najavo, že žijem. Bolo počuť všeobecné vydýchnutie.

Nato spolužiak zahlásil: "Pustite ma k nej, ja som doktor!" a to ma dokonale prebralo.

"Nie, jeho ku mne nepúšťajte..." zrevala som. Všetci sa rozosmiali. Ale mne do smiechu nebolo. Necítila som si jednu celú stranu tela. Od ľavého kolena hore, cez ľavú polku chrbta až po ľavú ruku a pichalo ma divne v hlave. Aby som potlačila slzy, zahlásila som: "A že vraj protišmykové schody!"

Potom sa ma spolužiačky snažili postaviť. Ale mne to nešlo, tak som na tých sprostých mokrých schodoch sedela asi desať minút. Potom ma postavili a chvíľku som sa spamätávala... rozjasnilo sa mi pred očami a aj som mhla chodiť... Trochu to bolelo. Ale však nevadí... Video sme dotočili a všetko bolo all right.

Ale na ceste domov som začala pociťovať, že chôdza mi začína robiť problém. 2avá polka zadku a vyšie mi opúchala... to som cítila. Ledva ledva som došla domov. Našťastie tam bola mam, tak som jej to ukázla a ona dostala takmer infarkt... a vlastne aj ja, keď som zbadala to čo som am mala... Opuch väčší ako moja päsť... teda ai tak 10*10cm.. a modrina asi tak 7*8 cm.

No tak sme bežali na kramáre... tam to bolo už podstatne horšie samozrejme... Vraj veľká krvná zrazenina.... buď natiahnutý alebo roztrhnutý sval (takže je to len zlé alebo ešte horšie). Dnes musím ísť obvodnému chirurgovi samozrejme.

Veľmi zle sa mi spalo, keďže som mohla striedať len polohu na bruchu, v ktorej som sa dusila a polohu na pravom boku, na ktorom nerada spávam.... Horor.... a teraz idem k tomu chirurgovi...

Len ak by vás to ešte zaujímalo, opuch má veľkosť polomeru takej volejbalovej lopty a tá zrazenina veľkosť palacinky. Strašne am to ťaží a ťahá ma to k zemi.. divné... hm.....

a mám po stužkovej... ktorá je v sobotu

Kokos - mala som tancovať v troch tancoch!!!! ateraz sa nato môžem vy.....!!!!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu