-ju tak málo vídam. A predsa mám jej obraz stále pred očami...
-nie vždy ju cítim. A pritom je ku mne tak nežná...
-ma bolí srdce vo chvíľach samoty. A predsa je tak často so mnou...
Aspoň v myšlienkach
predtým než zaspávam
odožeň prosím ten strach
čo spod postele sa vynára
Sľúb, že neodídeš
tak ako ostatní
poznáš ma, všetko vieš
režíruješ moje sny
Staro-nové pocity
bojím sa ich...
Stále si tu ty
a figuruješ v nich
Dochádzajú mi slová
a aj ty mlčíš
znova, znova a znova
tak strašne ma to ničí
Spoločnosť - tá mi ústa zalepila
Rok 19** - ten ma brzdí
vieš, ja som sa zaľúbila
a v tomto vlaku nie sú brzdy
Verím na lásku, aj keď zatiaľ je len v tôni tvojej dobroty skrytá. Keď raz vyrastieš ty a aj ja už budem dospelá, tak potom vyjde slnko...
Možno potom ma už nebudú v noci ťažiť obavy a konečne sa vyspím. A keď raz zistíš kto som, keď si budeš naozaj celkom istý... tak potom budeš mojou úplnou súčasťou. Dovtedy mi dovoľ naďalej spoliehať sa na teba... a naopak, nezabudni, že sa o mňa môžes hocikedy oprieť...
Je to krásne? Povedz prosím áno! A neopusti môj svet. Nie ty! Prosím ťa, povedz mi ešte raz, tie slová, tie nežné vety o tom, že tu vždy budeš. Naveky... Dovtedy, kým ja bdem chcieť... Lebo ja chcem, aby si tu bol naveky.
Chcem si predstavovať budúcnosť. Chcem vídať tvoje oči s vráskami okolo... a hľadiť tvoje prešedivelé vlasy... Smiať sa na tvojich žartoch, ktoré sa nezmenia... Chcem aj vtedy snívať... A byť sentimentálna... A ty to aj vtedy pochopíš...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Dochádzajú mi slová
a aj ty mlčíš
znova, znova a znova
tak strašne ma to ničí
a ja by som to dala thaq:
Dochádzajú mi slová
a aj ty mlčíš
znova, znova a znova
tak strašne ma ničíš.
akoshe twoje s ami tiesh paci