-Jasné, hej je to dobré.
-Aké dobré? Pýtam sa ťa, či ideš s nami do Energy.
-Idem, a kto všetko ide?-zvedavosť mi nedala.
-Ja, ty, Mišo, Peťo, Ruby, a Migel.
-To ideme šiesti?
-Nestresuj, popcháme sa..
Jasné a takto to bolo vždy. Vždy sme sa pučili v aute, chlastali jedna radosť, šofér nešofér. Neznášala som to, no vždy som sa nehala prehovoriť. Asi len pre tú radosť, že sa vybláznim, že vypnem z toho každodenného stereotypu. Ale dnes sa mi to akosi nezdalo. Hlúposť! Vždy sa mi to nezdá, a nikdy sa nič nestalo. Však Migel je dobrý šofér.
-No ideš? - zjapala Lenča.
-Hééj, héééééj... - bože sa nahúka
-Čakáme v aute.
" úúúúúúú deeeensiing kvíííííííín, jááááng eeend swííííít ooonli nááájtííííín ha ha ha " Smiech, zábava, litre vodky úúúúú pijeme !!! Napätie upadlo, nebojím sa. Teším sa na plný parket a plno chlapov.
-No čo Kika, už si fajn?- oblapil ma Mišo.
-No veď a? - so smiechom prikyvujem.
-Na napi sa.- podával mi vodku s džúsom.
-Ty brďo, ten sa čo, zbláznil ? Migel spomaľ!!!- prerušila nás krikom Lenča.
Migel si to po rovine púšťal jedna radosť. 110, 125 .... 140...150
- BOHA MIGEL!- Kričím.
- Čo sa bojíte, mám to pod kontrolov. - ukludňoval ma.
Prišiel šmyk, prišiel strom, počujem ako všetci kričia. Vidím ten strach v očiach, tú bezradnosť. Narazili sme. Auto je celé rozbité. Samá krv, pomliaždení priatelia.
Sedela som za vodičom. Že najbezpečnejšie miesto v aute.
V pozadí počujem nejakých ľudí. Za chvílku prídu aj hasiči a sanitka.
Strašne chcem počuť " Už ma obkľúčili smrteľné stony úzkosti záhrobia ...." ale neprichádza to. Chcem vidieť svetlo ako moji priatelia. Ako moja najlepšia kamarátka, ako Migel, ktorého hádam v tom aute ani nenájdu.
- Slečna počujete ma? - Niekto mi svieti svetlom do očí.
- Je mi hrozne.
- Nehýbte sa, vytiahneme vás. - ubezpečil ma.
Teraz som na vozíčku. Amputovali mi obe nohy. Už nikdy si nezatancujem. Stratila som všetkých svojich priatelov pre frajerinu. Tak stojí to za to?
Už nikdy nebudem so svojím životom spokojná. Už nikdy sa nebudem smiať ako predtým.
Už nie. Už je to iné.
Tak sa pýtam znova. Stojí to TOTO za to ?
Tie výčitky ak niekoho zabijete..
Tá bolesť v srdci, keď stratíte blízkych...
Aj keď prežiješ, týmto sa vlastne zabiješ..
________________________________________
Príbeh vymyslený na zamyslenie.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bibla
18. 7.júla 2010 13:48
núti ma to súhlasiť, že stanovačky sú bezpečnejšie..
2
Je to hrozné ...Ja by som nikdy nenastúpila do auta s niekým, o kom by som vedela, že bude za jazdy piť a šoférovať zároveň
3
Zobrazený skutočný život mnohých mladých ľudí . Akurát mnohí majú šťastie a nič takéto sa im nestane a robia to stále.. nie nadarmo sa vraví, že blbému šťastie praje
Napíš svoj komentár