Ja keď budem veľká, budem doktorka. Rada sa s Rudkom hrávam na doktorku a pacienta. Zoberiem švihadlo, jeden koniec priložím a druhým budem počúvať, či nemá v bruchu dákeho draka. Mamka povedala, že draky neexistujú. Vraj každý deň operuje ľudí a žiadneho nevidela. Mamka je doktorka. Chcem byť iná ako ona. Chcem nájsť draka, ktorý kričí Rudkovi z bruška.




Na jar rada behám po lúke. Utekám pred kravami, a trhám púpavu. Rada pletiem púpavové vence. Mamka to nemá rada, lebo mám hlavu plnú drobných chrobákov. Mamka nevie čo je pekné. Doma na mňa vešia samé nepohodlné čelenky, vypína mi vlasy do vrkočov, ale ja chcem byť iná. Chcem mať rozpustené vlasy, a v nich púpavový veniec.




Občas si kreslím. Vysypem všetky pastelky na zem a behám nimi po papieri. Mamka mi povedala, že nemám kresliť lebo to neviem, alebo sa mám viac snažiť. Pozahadzovala mi všetky farebné pastelky a dala do ruky ceruzku. Ale ja nechcem byť ako ona. Nechcem rysovať. Chcem si zobrať kriedy, a pomalovať celý chodník.
Farebne.



Len dieťa vidí všetko jednoducho. Len dieťa sa pozerá na svet optimisticky bez akého koľvek strachu z ďaľšieho dňa. Čím sme starší, tým viac je náš svet jednotvárnejší. Iba ak tým dieťaťom ostaneme navždy, aspoň kúskom mysľe. Je to možné? Nemožné?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
teaner  29. 6. 2010 22:26
jasne ze je to mozne
Napíš svoj komentár