Ako dookola počujem, že tak to má byť,
ako je veľa dôvodov na to, že zaručene môžeš veriť.
Ako po mesiacoch príde veľké bum,
Ako sa sklameš a plačeš mi na pleci.
Ako dúfaš, že si zapadol do partie,
Ako sa potom cítiš byť čiernou ovcou
Ako to, že sme naivní. Všetci.
Kto nie je ?
Každý aspoň raz naivne dúfal, že výde také počasie aké má, len aby sa nezrušila dlho plánovaná akcia, aby nemusel prísť plán Bé, alebo sa nebodaj akcia zrušila.
Každý aspoň raz naivne dúfal, že sa zaľúbil do tej správnej osoby, láska ktorá hory prenáša, na život na smrť. Láska ako svet.
Tak prečo sa tomu bránime ? Hráme sa na ľudí s hrošou kožou, na ľudí ktorým je všetko jedno, ťažkých king, ale v podvedomí naivne dúfame. Čo ak.
Ako mladé dievky naletia. Ako sa naivne hrnú k barom, keď ich cudzí chlapec pozve. Ako naivne idú von, len sa prejsť.- s cudzím človekom. Veď len prejsť. Ale keď je človek neskúsený, hovno vie.
To prosté zmýšlanie, občas až na úrovni dieťaťa keď vidím tie pipky,ktoré nevedia čo zo sebou, ani na seba, ako cválajú lámajúc nohami po meste, s myšlienkou ľahkého ovplyvnenia.
Je mi na grc. Ale priznávam fakt, že niekedy som bola taká aj ja ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár