prešiel si mi po perách-jemne, nežne, mäkko.
Zahľadel si sa mi do očí a pousmial sa tak milučko, ten pohľad som cítila až hlboko vo mne....
Chytil si ma tak sebavedome a zároveň nežne,
cítila som sa v tvojom náručí tak bezpečne....
Nemyslela som na nič....len som vnímala tvoj dych, teplo tvojho tela,tvoj jazyk blúdiaci v mojich ústach.
No mala som myslieť. Trošku. No nespravila som to. Nemyslela. Vtedy ako keby bol môj rozum niekde mimo môjho tela a jednoducho oddychoval. Ničím sa nezaoberal. A nechal ma. Nechal ma, nech robím, čo chcem.Lenže aj keby som vrátila čas, spravila by som presne to isté.
A teraz?.....Nič.
Vlastne som to vedela. Niekde v podvedomí som vedela ako sa potom zachováš. Len som si to nechcela pripustiť. Jasné, veď nahováraťsi niečo je vždy ľahšie ako pripustiť realitu, ktorú väčšinou poznáme. No.....keď si so mnou.....vieš, cítim, že som ti nie ľahostajná. Záleží ti na mne? Keď sme spolu, cítim že áno.
Ako keď idem po ulici a jemne fúka vietor. Ani ho veľmi nevnímam. Potom si všimnem list, ktorý je unášaný týmto vetrom. Nepoletuje príliš rýchlo, no vždy keď za ním načiahnem ruku a chcem ho chytiť, vietor zafúka silnejšie a iným smerom....list je už vysoko vo vzduchu. A ja naňho len pozerám a dúfam, že ešte klesne. Potom sa zmierim s tým, že odletel už príliš ďaleko a ja som sa ho nedokázala dotknúť. Idem ďalej, v hlave mi blúdia už úplne iné myšlienky a v tom mi niečo vletí do vlasov. Jemne si to nahmatám a vezmem do ruky. Pred sebou držím list. Presne ten istý list, ktorý sa mi nechcel dať chytiť. Teraz prišiel za mnou a opäť mi narušil moju vychádzku.....Len tak mi vošiel do vlasov ako keby sa nikdy nič nestalo. Preňho sa možno nestalo, no pre mňa BOL dôležitý. Ale niekedy sa neviem orientovať v čase. Čo znamená bol a čo naopak znamená je?.....
Čo cítiš?.....Ja to naozaj netuším. Neviem nazrieť do tvojho vnútra.
Čoho sa tak veľmi bojíš? Toho ako ťa mám rada? Toho že by si ma aj ty začal mať až príliš rád,Že by ti skutočne začalo na mne záležať?
Netúžiš po mojom dotyku, pohladení, objatí, pusinke? Netúžiš aby som vošla do tvojho srdiečka?.......Srdiečko za srdiečko dať, je to najkrajšie čo sa ti môže v živote stať. Možno že niekedy to pochopíš. Ale možno, že ja tu už vtedy nebudem.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chillipaprika
23. 8.augusta 2007 20:22
pekne,peknucke...ale zaroven aj smutnucke ...ale neboj ak ti neda svoje srdiecko,urobi velku chybu,ktoru si teraz mozno neuvedomi,ale neskor na to pride.......
Napíš svoj komentár