Dúha. Taká krásna a tajomná zároveň. Zdvihla som hlavu a pozrela priamo do jej epicentra. Má vôbec dúha nejaké epicentrum? Neviem ako iné, ale táto mala. Bod, kde sa spájali všetky jej farby. Miesto ktoré ma oslepilo nekonečne žiariacou paletou farieb. Farby také čarovné, také neexistujúce. Nemala začiatok, nikde sa nekončila. Chcela som si z nej kúsok odkrojiť. Kúsičok. Tak veľmi som chcela.......Začala som rozmýšľať. Pritom som nemyslela na nič. Chcela som niečo povedať. No bola som ticho. Niektoré veci som si nechcela pripustiť k telu. Brať ich s väčším nadhľadom. Ale pripustila som si ich. Všetky. Úplne. Až do môjho vnútra.
Niekedy mám pocit, že padám do nejakej jamy a padám, padám. Pritom sa ostatní na mňa pozerajú ako padám, ale ide to mimo nich. Každý z nich má svoj život, venujú sa svojím problémom. Niekedy mám pocit, že nemám nič pred sebou. Teda nič na čo by som sa mohla tešiť. Žiadny cieľ. Proste ide deň za dňom a ja ako keby som v tých dňoch nezohrávala žiadnu úlohu. Jednoducho padám. Padám do nového dňa a snažím sa prispôsobovať tomu, čo sa deje okolo mňa, rôznym situáciám. Rozmýšľam čo bude ďalší deň. Nájde sa nejaká maličkosť na ktorú sa môžem tešiť. Ale niektoré maličkosti sú pre človeka dôležitejšie ako iné.
Maličkosť. Prostá. Keby som sa tak mohla tešiť na to, že zajtra sa mi ozve niekto.....niekto, komu na mne záleží. Len tak napíše, že čo robkám a že na mňa myslí. To by mi stačilo. Znamenalo by to pre mňa tak veľa. Ale ja sa tak môžem akurát tešiť, že zajtra mi napíše niekto, kto ma opäť sklame, ublíži mi. Neviem....asi by som si už mala na to zvyknúť. Sú ľudia ktorí majú smolu. Tak veľmi túžia po niečom peknom v živote, že práve to po čom túžia najviac sa im vyhýba. Ale nikoho iného to nezaujíma. Zem sa točí okolo svojej osi, dni plynú, všetci sa zaoberajú svojimi problémami. Je také nepodstatné čo prežívam ja? Sú to malichernosti ktorými sa zaoberám?
Aj nabudúce sa o to pokúsim. Kúsok z nej ukradnúť. Z tej dúhy. Neviem, či sa mi to podarí. Ale je tu nádej. Pokúsim sa tomu snu, tej túžbe uveriť. Niektoré sny sa predsa plnia. Veď preto snívame. Keby sa neplnili, nemalo by predsa žiaden zmysel snívať.......
no, hovoris mi z duse.. nie su to malichernosti, je to samozrejmost, ze chces byt stastna... ja mam tu istu tuzbu- staci mi jeden clovek u ktoreho viem, ze mu na mne zaleti.. a keby bol, hned sa moj zivot obrati k lepsiemu..... ale ono sa mi to stale vyhyba, presne ako ty vravis. zacinam verit tomu, ze vsetko sa stane necakane a vzdy to, co chcem aby sa stalo, sa nakoniec nestane... nerozumiem preco to tak je, ale asi to tak byt musi pre nieco
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.