Išiel si v hlúčiku svojich kamarátov, vysmiaty ako vždy.....veď život je gombička.
Nevšímajúc si ťa, som pozerala z okna. Snažila som sa ignorovať moje pocity. Tú veľkú túžbu sa na teba usmiať. Chytiť ťa za ruku. Objať ťa. Dať ti pusku.
Tak veľmi by som chcela byť teraz s tebou......Cítiť, že si pri mne. Vnímať tvoj pohľad, cítiť tvoje dotyky.
Vieš o tom? Pochybujem.
Čo si myslíš? Čo cítiš? A čo by si vlastne chcel?
Chcem to vlastne vedieť?.....možno ani nie. Lebo sa bojím. Bojím sa toho, že vlastne nestojíš za to. Že nestojíš za to, aby som sa chvela zakaždým keď ťa vidím......aby mnou prešla vlna tepla a moje telo posiali zimomriavky zakaždým, keď sa na mňa zahľadíš.
Sme pri sebe tak blízko a zároveň sme si tak veľmi vzdialený.....
Som tu. Vieš, že túžim po tvojom pohladkaní?
Som tu pre teba. Kedykoľvek.
Ale nie donekonečna. Možno, že kým si to uvedomíš, už budem preč. Zrazu nebudem stáť vedľa teba. Nebudeš cítiť teplo môjho tela, moje dotyky. Ale možno bude už neskoro a prídeš o niečo podstatné......
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ronny
20. 9.sept. 2007 17:56
Neopatovana laska je kua..
3
no moje pekne,peknucke....ALE...ty nevies co citi on.a on nevie co citis TY...takze nerob ziadne unahlene zavery...musis sa s nim na rovinu porozpravat,aby si mala v tom jasno..inak sa nedostanes z tohto bludneho kruhu...
Napíš svoj komentár