Proste to bol len človek, ktorý jej daroval novú šmykľavku

Bola zmätená. Nevedela po čom vlastne túži, čo chce, čo očakáva. Také blbé obdobie. Príliš zložité na to, aby ho v tej chvíli chápala. Po niečom veľmi túžila, ale nevedela presne po čom. Všetko sa zrazu zdalo byť také absurdné. Nič nedávalo zmysel. Čakala na niečo, ale v skutočnosti netušila na čo.

Dni plynuli, ako keď sa deti púšťajú zo šmykľavky.Spustia sa raz, hneď vybehnú opäť hore a šuchnú sa opäť. A znova. Už ani nepočítajú koľký krát to je......Ani ona si už neuvedomovala koľký raz sa spúšťa svojou šmykľavkou. Proste len sa šúchala do ďalšieho dňa a snažila sa prispôsobať tomu čo sa okolo nej deje, rôznym situáciam.

Raz.....prišiel jeden človek. Stretla ho. Vôbec to vtedy nečakala. Alebo po tom túžila celou svojou bytosťou?.....Nevedela. Ten človek sa jej pozrel do očí. Bol to len taký letmý pohľad. Vôbec nie hypnotizujúci, dlhý alebo spaľujúci. Nič podobné. Ale vedela, že od tej chvíle už nebude nič ako predtým. Zmenila pohľad na svet. Zmenila svoje priority. Kvôli nemu?....Možno. Ale možno ani nie.

Nepovedal jej nič výnimočné, nič výnimočné ani nespravil. A napriek tomu, bola od tej chvíle ako ho stretla iná. Niečo sa v nej zmenilo. Čo?.......Neviem. Zrazu sa šúchala po novej šmykľavke. Krajšej......
Myslíte si, že ho ľúbila?.......Nie, ja si to nemyslím. Láska s tým nemala nič spoločné. Tak čo to potom bolo?.......Kedysi dávnejšie som bola zvedavá, chela som to zistiť. Ale teraz už nie.
Proste to bol len človek, ktorý jej daroval novú šmykľavku........

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu