Dni plynuli, ako keď sa deti púšťajú zo šmykľavky.Spustia sa raz, hneď vybehnú opäť hore a šuchnú sa opäť. A znova. Už ani nepočítajú koľký krát to je......Ani ona si už neuvedomovala koľký raz sa spúšťa svojou šmykľavkou. Proste len sa šúchala do ďalšieho dňa a snažila sa prispôsobať tomu čo sa okolo nej deje, rôznym situáciam.
Raz.....prišiel jeden človek. Stretla ho. Vôbec to vtedy nečakala. Alebo po tom túžila celou svojou bytosťou?.....Nevedela. Ten človek sa jej pozrel do očí. Bol to len taký letmý pohľad. Vôbec nie hypnotizujúci, dlhý alebo spaľujúci. Nič podobné. Ale vedela, že od tej chvíle už nebude nič ako predtým. Zmenila pohľad na svet. Zmenila svoje priority. Kvôli nemu?....Možno. Ale možno ani nie.
Nepovedal jej nič výnimočné, nič výnimočné ani nespravil. A napriek tomu, bola od tej chvíle ako ho stretla iná. Niečo sa v nej zmenilo. Čo?.......Neviem. Zrazu sa šúchala po novej šmykľavke. Krajšej......
Myslíte si, že ho ľúbila?.......Nie, ja si to nemyslím. Láska s tým nemala nič spoločné. Tak čo to potom bolo?.......Kedysi dávnejšie som bola zvedavá, chela som to zistiť. Ale teraz už nie.
Proste to bol len človek, ktorý jej daroval novú šmykľavku........
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
hellium
22. 8.augusta 2007 22:16
Zamyslenia hodné...až na to,že mám nejaký vnútorný problém so slovom ,,šúchačka´´ skôr šmykľavka...
5
no....dievčaťu neostalo nič iné len sa nakoniec šmyknúť
keď som to písala tak ma nevedel napadnúť iný výraz......teraz som ho zmenila, lebo je to naozaj asi lepšie.
keď som to písala tak ma nevedel napadnúť iný výraz......teraz som ho zmenila, lebo je to naozaj asi lepšie.
7
ale tato smyklavka je pekna,ale za rohom som videla este krajsiu...nechces vyskusat?
Napíš svoj komentár