Cítiť niečiu blízkosť, jeho dotyky, pohladenia, jeho vôňu, jeho dych, jeho teplo na svojej pokožke.....Je normálne, že potom tak veľmi túžim?....Mať ho stále vedľa seba?
Je to paradox, lebo práve to nemôžem mať. Si odo mna tak veľmi ďaleko.
Chcem ti dať pusku na noštek, uško, líčko, na tvoje ústočká. Silno ťa objať a nepustiť....každú minútu túžim len potom, aby som bola v tvojom náručí a cítila chvenie celého svojho tela, ktoré vo mne vyvoláš jednoduchým pohľadom, úsmevom, chytením za rúčku.
Túžim sa s tebou rozprávať...alebo len ticho byť vedľa teba. Cítiť, že si so mnou.
Má zmysel, aby mi na tebe tak veľmi záležalo, keď bývaš na druhom konca sveta? (no vlastne len Slovenska, ale pre mna to predstavuje rovnakú vzdialenosť)
Tak veľmi by som chcela, aby to malo zmysel. Ale možno je to úplne absurdné. Ani neviem či o to stojíš rovnako ako ja.
Zbožňujem tvoj úsmev.....milujem ked mi povieš "bábo moje". Je úžasné keď sme spolu a ty ma len tak chytíš za ruku. Je krásnučké, keď ma pohladíš po chrbátiku a mnou prebehne vlna teplučka a zimomriaviek. Strašne ľúbim ked ťa môžem pohladkať po tvom nádhernom brušku.
Keď sa tvoje pršteky zaboria do mojich vláskov....alebo keď ma tak peknučko chytíš za zadoček
Je strašne zlatučké, ako sa bojíš našej mačky(aj ked ona vôbec nie je útočná a okrem toho ťa má rada), ďalej je zlatulinké ako vieš rýchlo papať(ešte som nikdy nevidela, aby si niekto strčil celý keksík do ústočiek a v priebehu 10 sekúnd ho zjedol), alebo ako ma vieš niekedy podpichovať a následne po tom sa na mna tak neuveriteľne zlatunko usmiať ......toto všetulinko sú okamihy pri ktorých by sa mohol zastaviť čas a jedna minúta strávená s tebou by sa mohla rovnať hodine. Každá chvíľka, ktorú s tebou strávim je pre mňa výnimočná
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.