tých priesvitných kvapiek dážď tisíc nestačí nikdy nestačí lámať stačí pokým nekľačím tak už ma netráp ja sa odvďačím na zem padá každá slza čo tvár moju ovlaží vždy, keď zbadám odraz tvojich očí svietiacich zlisované srdce puká keď ho preliačiš chcela som len svoju dušu odložiť na mesiaci Blog 3 0 0 0 0 Komentuj