tých priesvitných
kvapiek dážď
tisíc nestačí
nikdy nestačí

lámať stačí
pokým nekľačím
tak už ma netráp
ja sa odvďačím

na zem padá
každá slza
čo tvár moju ovlaží

vždy, keď zbadám
odraz tvojich
očí svietiacich

zlisované
srdce puká
keď ho preliačiš

chcela som len
svoju dušu
odložiť na mesiaci

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  6. 8. 2013 16:25
ach, dalsia smutnopekna basen. furt na noc ta take nalady chytaju
Napíš svoj komentár