Putrify
24. 7.júla 2007 16:25
Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, povedal Heraklietos. Čo však nevedel bolo, KDE pramení nádej.
Mojou myšlienkou je pozorovať zaujímavosť života a človeka ako malej stavebnej bunky v ňom. Každý predsa vie, že život nie je len o dobrých, pekných, príjemných veciach, lebo dokáže človeka niekedy (niekedy častejšie) pritlačiť k stene. A najčastejším spôsobom ako sa dostať zo zabehnutej pohody je zmena vo vzťahoch. Nie je to len o rozchode, ale aj nových začiatkoch. Veď väčšina z nás to pozná, keď niekoho hľadáme, všetci normálni vymreli a lepia sa na nás samé individuá, keď sme spokojní so samotou a nemáme tendenciu to v blízkej dobe meniť, zrazu sa hrnú nové ,,objavy". A my do toho zase ,,spadneme", Česi by povedali ,,Se vším všudy " . A kúpeme sa v Herakleitovej rieke.
Zrazu pociťujeme nádej, či už je falošná, opodstatnená, tá čo vedie k šťastiu, alebo sklamaniu... a práve nádej ma fascinuje. Kde sa berie? Prečo ju nemôžme pociťovať bez podnetu? Len tak si sedieť a vybaviť si jej chuť, emócie, aké pri nej cítime... NÁDEJ... Veď, keď je nesmrteľná, asi nás všetkých prežije a my ani nevieme, odkiaľ pochádza. Má ukrutnú moc urobiť z nás bezmocné trosky, ale aj povýšiť na šľachtu (len , ak sa túžba naplní).Neexistuje vzorec pravdepodobnosti, koľkokrát je nádej opodstatnená, takže nemôžem teraz povedať, či nás viacej klame, alebo opája silou. Nebolo by odveci sa to dozvedieť .
Ale je to asi niečo medzi nebom a zemou a nikto ( okrem doktora Fausta nezistí pravdu... Ľudia, má nás v hrsti .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale viem jedno ze kazdy clovek dufa svoju nadej ale dufam len tu ku Stastiu!