Som beštia, keď počúvam noc
ponáram úlomky duše hoc
r
e
ž
ú

ma

moc!

Ten smiech počuť zo záhrobia,
kde plamienky ohňa oči zdobia.

Nejak vyteká,
h
o
d
n
o
t
a
človeka
a lásky odliatok
má koniec a začiatok.

Som zamurovaná zo všetkých strán,
aké divadlo tu hrám,
N
Á
M
!

Divadlo môjho života,
ktorý sa mrazivo kyvotá.
A tamtá
P R Á Z D N O T A
je ťažšia nad bane olova
a raz ona ma i pochová..

Tak dobre, odznova !

*Ja nie som tá vec, šťastlivec..
..som len obyčajný Š I A L E N E C.


 Báseň
Komentuj
 fotka
3t.m.  9. 12. 2009 17:46
Brutálne dobré
 fotka
manajas  9. 12. 2009 19:29
A do čieho života, nevkráča raz prázdnota?

Či v srdci a či na duši - jej čas nikto netuší...

-

hmm a

-

Keby v sile človeka

bolo stvoriť kvet,

prvá duši boľavej

bych poslala ho hneď.



Všetko v čase porastie,

aj toho kvetu krása,

pretože čas silu má!

Len v ňom! kvet zrodiť dá sa!
 fotka
idea  9. 12. 2009 21:01
mam rada hru so slovami
 fotka
sarah_whiteflower  10. 12. 2009 11:28
hej hej... takéto niečo tu nebolo už dlhšie.... dobre to padlo... abstrakcia, hranie sa so slovíčkami, hlbší zmysel, ktorý možno, ale nie je nutné pochopiť na to, aby báseň aj tak zanechala dojem...



*****
 fotka
smajlgirl  10. 12. 2009 13:35
Výborné
Napíš svoj komentár