ma vtláča do ulít povrchnosti
hlbšie..
bolí ma chrbát v tesne
Rozbitý kus nábytku leží v rohu..
Vtedy pri tebe cítim matne
visieť ticho
a za ním nepodstatný tieň hádžem o podlahu..
dotyky dopadajú v zvláštnych uhloch
pri dusnom tepe,
odchádzam.
Na obrovskej križovatke ochabnuto sledujem ľudí naokolo.
Ako stoja, ako sa prihovárajú..
ale slovné bubliny sa nepredriapu ku mne.. stúpajú k nebesám a puk.
kĺzavé pohľady, potešné gestá
ticho - hluk.
Dobýja ma chuť vyvetrať vzduch.. je tam zbytok niečoho.
doskáčem ku konečnému začiatku chodníka ťažkých rán,
obzriem sa
nič
život naokolo plynie ďalej,
hrám melódie na vlase z rukáva
skrehnutá s vetrom
sa zhováram,
melodické.
* (Ráno 21. Apríla 2010)
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
raz