Otváram prasknuté zrkadlové dvierka od skrinky intimity a čepeľ prasklín ostrí zbierka zvyšných tvojich pohľadov.. Vyzleč do noci garderóbu vône kože svetlý jas, navlečiem ťa do hodvábu ostria hrany krás, už nebude zas . Zoškrabujem zo seba perleť skutočnosti za nechtami cítiť nehu, keď v odraze krásy múk trháš z rúk lásku nahú. ..a kráčaš v znameniach tmavej moci -tvoj mŕtvy úsmev na perách o polnoci- Už len zamknem city na zámok visiaci v pivnici našej duše a zavieram dvierka späť bez zrkadlenia schizofrenického Ja+Ja . Blog 7 0 0 0 0 Komentuj