Otváram prasknuté zrkadlové dvierka
od skrinky intimity
a čepeľ prasklín ostrí zbierka
zvyšných tvojich pohľadov..

Vyzleč do noci garderóbu
vône kože svetlý jas,
navlečiem ťa do hodvábu
ostria hrany krás,

nebude
zas
.

Zoškrabujem zo seba perleť skutočnosti
za nechtami cítiť nehu,
keď v odraze krásy múk
trháš z rúk
lásku nahú.

..a kráčaš v znameniach tmavej moci
-tvoj mŕtvy úsmev na perách
o polnoci-

Už len zamknem city na zámok visiaci
v pivnici
našej duše
a
zavieram dvierka späť
bez zrkadlenia schizofrenického
Ja+Ja
.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár