Schne prach z krídel túžby
šliapajúc po sne
zobudiť sa nedá,
kiežby.

..zostupuje paralelný svet
vzduchu na bublinky
už viac niet,
dusím sa špinou brakov liet.

..zastala som na úrovni
v zrkadle obrazu,
tak rýchlo, tak odrazu..
a pozorujem z prítmia zahalená,
vyškierajúci sa úsmev z šera.

Tak
ak
raz drvíš prach hviezdy
jej zašlý smútok navždy
schúlený v tebe hniezdi.

Schne prach z krídel túžby
šliapajúc po sne
zobudiť sa nedá,
kiežby
sen ostal krotký
a ukončil svet do bodky.

 Blog
Komentuj
 fotka
armita  14. 2. 2010 17:39
...záver je krásny...hovorí za všetko...
 fotka
bonita  14. 2. 2010 18:18
ešte ešte ešte
Napíš svoj komentár