Schne prach z krídel túžby šliapajúc po sne zobudiť sa nedá, kiežby. ..zostupuje paralelný svet vzduchu na bublinky už viac niet, dusím sa špinou brakov liet. ..zastala som na úrovni v zrkadle obrazu, tak rýchlo, tak odrazu.. a pozorujem z prítmia zahalená, vyškierajúci sa úsmev z šera. Tak ak raz drvíš prach hviezdy jej zašlý smútok navždy schúlený v tebe hniezdi. Schne prach z krídel túžby šliapajúc po sne zobudiť sa nedá, kiežby sen ostal krotký a ukončil svet do bodky. Blog 9 0 0 0 0 Komentuj