do ostria žiaľu
hodím.
kým noc je had,
čo má ťa rád..
do objatia skrúca
a naša láska obeť je
súca.
tak dusíš búrku na dne pohára,
nech praskne
sutura
na spojnici kosti lebečnej.
a i z Giorgioneho búrky večnej
olej steká po plátne
do hlbín útrob,
ne-ná-vratne.
tie
obrazy vo mne, tmy,
dotyky hada, hmly
.
počúvaj hlasy v tichu,
bolestivý tón jeho dychu,
pot, krv,
hlásky v sebe drv (!)
už i rána sa krvi napili
ľúbez večnú zabili
ale
tvoj šepot tlmený
je v ňom (i vo mne) na-vždy
zjazvený
.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
toto si zaslúži koment..
neviem čo síce do neho napíšem..
ale proste musím..
snáď to niekoho pritiahne prečítať si
neviem čo síce do neho napíšem..
ale proste musím..
snáď to niekoho pritiahne prečítať si
Napíš svoj komentár
D-O-K-O-N-A-L-É