Zbalený kufor lepivo bolestných spomienok*, zavretý v pivnici mysle, zrazu klope, náruživo búcha na dvere.
Z šera dlhých tieňov minulosti vystrkuje nos.. obzerá.. a už len čaká na príhodnú chvíľu odhalenia svojich matne zahalených, ale stále pokušiteľsko- známych tajov.
Odrazu akosi prudšie ožaruje mi myseľ .
Odrazu akosi viac ma premáha spaľujúca vášeň vlastniť pomyselne stavy.
Odrazu je to blízko. Všetko, len natiahnuť dlaň. Prst? Túžba beštiálna.
Výsledok rozum. -Už-. Lepší prípad. (Let"s be optimistic)
V čase spomienky vlnia sa jak z komínov dym. Je špinavý. Ohyzdný. Otupný. Len si to uvedomiť. Nevznáša sa hore k nebesiam. Rozplýva sa, tratí ako... hodnota? cit? ...?
*Vidím ich vyškierajúce tváre, ich výrazné črty. Necudný smiech rezonujúci v každej škáre lebky.
Žijúc v susedstve so zakázaným svetom uberám zo žíl trochu vášne a motám sa v samotách vlastnej mysle. Dokázať s humorným úškrnom hľadieť ti do tváre formujúc nový svet, každý raz, čo stretám ťa na uliciach sveta.
Mechanicky prekladám kufor do príliš odsúdenej minulosti rozpadajúcich sa nepodstatných právd. Snažím sa hýbať z miesta. (You just keep me hanging on)
Sedím v tme už len pre zlepšenie nočného videnia, videnia v temnotách poznačeného bytia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.