O izbu sa delím s DUCHOM

Začal mi semester, s tým aj nútené prechádzky do školy, kde si sem tam niečo zapíšem, pohádam sa s lenivými primadonami, že tento semester poznámky nedávam a hotovo, lebo keď ja sa dokážem pritrepať na prednášku, tak aj ony môžu dvihnúť svoje zadky a pricupitať do školy, a pre mňa za mňa, nech píšu aj ružovým perom. Čo nie je nič neobvyklé, a dokonca sú mierne operené. Toto je môj ťažký vysokoškoláčky život.

Musím sa pochváliť, že aj vďaka svojim zimným šikovným obmedzeniam a zrušeniu školy v podobe individuálneho študijného plánu a niekoľkých skúšok naraz, som sa vtesnala do štipendijného priemeru a teraz sa tak usmievam nad vlezdoprdeláckou spolužiačkou, ktorá reve nad každým B-kom, ako nad vyvraždenou rodinou. Keby jej za učenie platili, je milionárka . A ja tomu tak nerozumiem... nevadí.

Hlavné je, že s príchodom školy, a povinného vstávania (ale budem úprimná, nič dramatické, keď najskoršia hodina začína o 11tej a do školy chodím dva dni som začala akosi strácať schopnosť spať. Dokonca som presvedčená, že to, čo ma včera násilne zobudilo, nebol Cyril (toť pes, ako niektorí viete, a toť pes, ktorý kúsok podrástol do gigantických rozmerov, a keď ma láskyplne olíže, mám hotový kúpeľ), ani sestra, ani matka, ale DUCH! Naozaj! Ale nepozerám priveľa hovadín, fakt.

Akurááát, pred pár týždňami môj brat pozeral nejaké duchariny na satelite, takže vlastne ani neviem o čo išlo, ale o to, že nejaká americká rodinka vyhlásila, že v ich dome straší.

[Možno to znie divne, ale momentálne mám pocit, že za mnou niečo stojí a doma som sama , ale nemám odvahu sa otočiť , trapáás ]

Poslali tam tím ľudí, ktorí majú prístroje na zachytávanie zmien teploty, vyššie hladiny zvukov, dokonca aj foťáky špeciálne.

[Chlad??? Pomoc.]

Nakoniec na fotkách, ktoré fotili na slepo (!!!) bola tvár dievčaťa, funkcie toho, čo tam šiel, boli v jednej minúte brutálne pomiešané, na zázname bol detský rev, ako kričí, že nech idú preč (hoci, zaujímavé, že akurát po anglicky ) a teplota sa znížila v rovnakom momente a presne vtedy toho chlapa prepadol pocit takej úzkosti, že odtiaľ utiekol.

No a v noci som sa zobudila na pocit, že mi niečo šahá na nohy. Jasne, že v panike som skryla, čo sa dalo, ale bola by som dala všetky peniaze čo mám na to, že v tej izbe bola chvíľu nenormálna zima. Neviem ani ako mi napadlo, ale proste som sa dvihla a ušla . Na chodbe som si uvedomila, že som von z izby a či mi načisto prepína, a vrátila som sa. Keď som vošla do izby, buď mi zachvátili strašné halušky a mám fakt dobrú predstavivosť, alebo pri okne stála biela machuľa .

Zvyšok noci som spala u sestry , ktorá zdesene zvrieskla, keď ma ráno našla pri nej . A čo mi napadlo ako prvé? Že je to duch .

Už nikdy nebudem pozerať také veci!!!

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu