chutí to trpko,
hnusne,
spôsobuje to obrovskú bolesť.
Zranená padám k zemi.
Ležím,
dýcham plytko,
iba toľko,
koľko potrebujem aby som ostala nažive.
Slzy už netečú,
ostalo prázdno,
ostala tma.
Počujem tvoj hlas,
cítim tvoje dotyky,
hoci tu niesi,
si všade.
Spomienky na všetko pekné,
na zlé,
na to naše.
Cítim veľa a nezmôžem nič.
Cítim to čo bolo,
a už nieje.
Cítim, že to únavou ušlo,
že nás to už neznieslo,
že je to preč.
Večery preležané v tichu dychu,
plné emócií,
plné lásky,
celé dni v smiechu a radosti a spoločné rána.
To všetko odišlo a nedalo vedieť kam,
jednosmernou cestou a bez návratu.
Nechalo len odkaz v podobe hlbokej rany,
ktorá sa bude dlho hojiť, mokvať a hnisať.
A keď sa raz aj zahojí,
navždy tam ostane veľmi citlivá jazva,
ktorá z času na čas zakrváca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ajus19
26. 3.marca 2019 18:52
Napíš svoj komentár