Rodičia ma našli neďaleko nášho domu v kráteri uprostred kukuričného poľa keď ich v tu noc zobudila divná žiara na oblohe a následný rachot ich vytiahol z postele. Zo začiatku si mysleli že zomriem pretože som nechcel jest, no ja som cucal mlieko z intergalaktického prsníka božieho zámeru. V škôlke to bolo ako vo vezení ale dalo sa to vydržať dokiaľ mi vychovávateľka nevzala hracie kocky a nezmarila moju kariéru profesionálneho gemblera. V kockách som bol naozaj dobrý. Priemerne som vyhral cez 20 korún za deň. Ak sa zadarilo aj 50. Spoluhráči často hrali na dlh pretože verili že môžu vyhrať svoje peniaze späť. No to bol mylný predpoklad a tak mi dlžili veľké peniaze ktoré si museli odmakať. Keď mi vychovávateľka vzala kocky, všetkému bol koniec. Ale stále som mal eso v rukáve - svoju armádu zadlžených žoldnierov. Na druhy deň som si zohnal červenú baretku a zorganizoval revolúciu. VIVA LA RESISTANCE!!! Niesli sa výkriky počas obedu a spustili sa nálety s polievkami na vychovávateľku. Priviazali sme ju na stoličku a zabarikádovali vchod. Vzal som telefón a vytočil číslo na riaditeľku. "Počúvaj ma teraz dobre ty stará fuchtla! Máme vychovávateľku ako rukojemníčku, ak nesplníte naše požiadavky skončí sa to s ňou veľmi zle! Počuješ ma ty fuchtla?" Ostali sme tam zabarikádovaný až do večera no po náročnom vyjednávaní sa mi podarilo vyjednať dvojíte dávky poobedňajšieho pudingu a zrušenie hodinového spánku. No kocky som už viac nevidel. Na základnej prišla éra boxu a vína. Bolo to za vlády Holyfielda, tichého bojovníka za božiu slávu. Po škole pobehovalo množstvo Holifieldov, no nemali za čo bojovať, tak prečo by nebojovali za moju slávu? Zápasy sa organizovali každý piatok za pavilónmi v malom parku. 3 kola po 2 minúty. Ako organizátor a bookmaker som zarábal z každého zápasu ťažké peniaze. Okrem toho som mal aj zlatu sliepku, Okliarnika. Bol to malý a suchý chlapec nosil okuliare, veľa toho nenahovoril a vo futbale bol mľandravý, všetci ho mali za trtka no ja som vedel čo sa v ňom skrýva. V rukách mal neskutočný švih. Všimol som si to pri telesnej na hádzaní guľou do diaľky a ozaj nesklamal. Dokázal jednou ranou odrovnať dva kráť ťažšieho súpera. Čoskoro bol miestny šampión a ja som vďaka nemu pobehoval v Lacostách a s obrovskou striebornou reťazou okolo krku. Všetko to šlo fajn až jedného dňa sa na škole zjavil Psycho Viktor. Vraj bol v psychiatrickej liečebni pretože dobil učiteľku so stoličkou po tom čo ho požiadala aby ju odniesol na svoje miesto. Keď sa ho na psychiatrií pýtali prečo to urobil, odpovedal, "dal som stoličku na svoje miesto". Bral akési lieky, diazepam alebo niečo podobne na nervy, no on si vždy pilulku zasunul medzi líce a zuby aby ju neskôr vypľul do hajzla. Čo nevidieť tu bol veľký zápas. Okuliarnik vs Psycho Viktor. Park za pavilónmi bol preplnený, z triedy sa dovliekol demižón vina ktoré sa pravé dokvasilo skryté v zadnej skrinke. Bolo trochu sladkasté no šliapalo parádne. A zápas začal. -"Zabi toho šmejda!!" - "Nakop mu tu židácku prdel!" Viktor vyštartoval ako nafetovaný buldog, priskočil k Okuliarnikovi a ako zmyslov zbavený búšil jednu ranu za druhov, "Čo to kurva robíš? Drž si toho šmejda od tela!" Okuliarnik odskočil snažil sa udržať odstup dlhými jab údermi no Viktor s rukami pri hlave sa mu znovu natlačil na telo, predlonom sa uhol tvrdej pravačke a ako sa vystieral BENG! Ľavým hákom do brady odrovnal Okuliarnika. Ten ostal nehybne ležať. "Kurva drát! To bude plúser, zavolajte záchranku!" Okuliarnik sa z toho vylízal, no bol to poriadny plúser. Cely týždeň po škole obsmŕdala polícia s riaditeľkou. No mňa z toho našťastie vytiahli traja mnísi ktorí došli zemnou do triedy na ďalší deň. "Hľadáme chlapca menom Trapny_Pomaranc, narodený xx.xx.19xx .." -"O čo ide?" Z farebných textilových tašiek povyťahovali okuliare, nejaké drevene predmety a starodávne zvitky papiera, z každého po 5 kusov na vlas rovnakých "Vyber si z každého druhu jeden predmet" Keď som ich poslúchol v momente padli na kolena " Ooo konečne sme vás našli svätý Maháján!! Už štrnásť rokov hľadáme vaše nové telo po svete a konečne sme na konci nasej cesty!" "OK" A tak som zdrhol z tohto plúseru do Nepalu. Pokracovanie nabuduce.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
blud330
2. 6.júna 2012 22:32
realy ?
Napíš svoj komentár