Cestička v poli

Oceňujem melodickosť, ktorá sa vynára hlavne na konci, keďže mnoho autorov modernej tvorby má pocit, že v nerýmovanej básni nezohráva žiadnu rolu. Avšak, tie obrazy mi neprídu ničím zvlášť výnimočné aj keď máš svetlé chvíle, ale také veci báseň nezachránia skôr dajú vyniknúť pátosu a klišé. Tiež ak už tvoríš takto, nepoetizuj zbytočne tie vety, dodržuj normálny slovosled, pretože ono to nevyznieva dobre. V rýmovaných básniach sa človek musi hrať so slovosledom aby mu vyšli verše, dodržal rytmus alebo dal niečomu vyniknúť a ani v nich to v dnešnej dobe uź nevyznieva veľmi dobre, v nerýmovanej tvorbe je lepšia priamosť (ktorá môže isť ruka v ruke s poetickým vyjadrovaním), nemotať sa zbytočne v nejakej myšlienke alebo obraze a pekne plynulo prechádzať básňou až k vyvrcholeniu myšlienky, alebo myšlienok. Tiež ak už v nerýmovanej básni použiješ rým tak to nevadí, ćasto to navodí práve melodickost, ale prosím len nie gramatický rým. V rýmovanej básni sa mu často človek nevyhne ale keď je v rýmovanej, udrie to strašne do oka. Chcelo by to možno viac čítať i keď so spôsobu akým píšeš mi príde, že načítaného máš toho dosť, len akoby absentoval nejaký ten záujem o to akou formou boli diela ktoré si už prešla napísané, čo by pre tvoriaceho básnika mala byť akási druhá prirodzenosť pretože inšpirovať sa človek nemusí len nejakou myšlienkou, ale aj podaním, ale niečo také sa v autorovi vyvíja takže nad tým by som nejak zvlášť nelamentoval. Takže v skratke- Sústrediť sa na formu, ozvláštniť obrazy a jedna z najzákladnejších vecí- netvoriť zbytočne dlhý text, hlavne nie v začiatkoch.

it s lit!