DEMON IN ME (1.časť) Brownova párty

Smrť som mala na jazyku... Cítila som jej blízkosť... každý môj pohyb bol ťažký, taký namáhavý akoby čoraz menej nervov riadilo moje telo. Akoby som bola len bábka, ktorú pomsta ťahá za špagátiky a núti ďalej utekať pred tými, ktorý ma prenasledovali do temnoty tohto prekliateho lesa.... Z rany pri srdci sa mi valila krv, život ma opúšťal, ale ja som nechcela, aby to takto skončilo! Hľadala som v sebe silu, ktorú som už nemala... hovorila som si, že tá rana nie je nič, a že to zvládnem...

Ale vtom mi srdce zastalo a už som sa nevedela nadýchnuť... Z očí sa mi vytratil život, len tak vyhasol ako obyčajnému človeku! Moje nevládne telo padlo na zem, ale už som to necítila, prechádzal mnou len hnev... Smrť si pre mňa mala totiž prísť a archanjeli by mali naveky pokoj. Ale to som nemohla dopustiť, nie! Nie preto som si špinila ruky krvou! A tak som sama, bez Smrti, vystúpila z tela, a prekročila som bránu do druhého sveta... Nakedy ma archanjeli dobehli, už bolo neskoro.

Vedela som ale, že ma budú prenasledovať. Mojou jedinou možnosťou bolo skryť sa v niekoho tele, aby ma nezacítili... Dole, kde mal les len vymedzenú časť medzi vysokými domami, som uvidela akýchsi mladých. Jedno dievča sa od nich oddelilo a vybralo sa dole schodmi, pri ktorých prechádzali. Bola taká nevinná a krásna, uchvátila ma a zároveň som sa naštvala... dávno som necítila žiarlivosť, až ma to pobavilo... vtom mi ale napadlo, že by som mohla s jej telom nadobudnúť väčšiu moc než som mala doteraz... Tá blažená predstava ma dohnala k tomu, aby som obsadila práve jej telo. Tá maličká ani nevedela, čo ju čaká... ale neodolala som tej túžbe po jej tele... až neskôr som sa dozvedela, čo bolo jej meno... Angela Stuart.

°*°

Pomaly sa tma uberala stranou, keď si Angela otvárala oči.

"Kde, kde to som?" spýtala sa so strašnou bolesťou hlavy. Na to ju mama jemne chytila za ruku, a už s úsmevom na tvári ju začala upokojovať.

"Nič sa neboj, si v nemocnici zlato..."

"Čo?! Čo sa mi stalo?" nechápala a chytila sa za hlavu.

"Ty sa nepamätáš? Spadla si zo schodov pri parku... asi si zle stúpila... ale budeš v poriadku..." a nežne sa na ňu usmiala. Vtom jej zapípal telefón a rýchlo pustila Angele ruku.

"To je Steave... prišli za tebou, ale nevedia kade majú ísť... Alec tu bude s tebou, ale hneď som späť. Dobre?" Angela len ťažko prikývla a na to jej mama odišla.

Angie sa potom pozrela na posteľ pri stene, na ktorej sedel jej nevlastný brat, Alec. Bol to vysoký chalan s krátkymi čiernymi vlasmi, s veľmi mužnou prísnou tvárou a vyšportovanou postavou. Keď sa naňho Angela pozrela, postavil sa a podišiel k nej.

"Si nemehlo, vieš o tom?" povedal krútiac hlavou. Angela sa chcela zasmiať, ale tak ju zabolela hlava, že jej vyhŕkli slzy. Alec si k nej v tom rýchlo sadol na stoličku a chytil ju za ruku.

"Prepáč, nechcel som... bál som sa o teba," a pobozkal jej ruku.

O pár dní Angelu pustili z nemocnice. Zdalo sa, že teraz sa dostane všetko späť do starých koľají. Ale napriek tomu, že sa Angele prvý deň po návrate zdal byť normálny, ukázal sa opak. Deň po tom, zišla totiž dole do kuchyne, kde práve raňajkoval Alec, ktorý mal poranené čelo.

"Si v poriadku, Alec? Čo sa ti stalo?" chcela sa dotknúť jeho čela, ale on jej schmatol ruku.

"Netvár sa, že nevieš," odsekol podráždene a šiel do obývačky. Angelu to zarazilo, nevedela, na čo to naráža a tak šla za ním.

"O čom to hovoríš?" gúľala naňho oči.

"Čo si si včera dala?!" skríkol na ňu až sa mykla. "Snáď mi nechceš povedať, že nevieš, čo si vystrájala na Brownovej párty!"

"Čo?! O čom to hovoríš, nebola som na žiadnej párty!" hovorila celá vykoľajená. "Veď vieš, že na také miesta nechodím..."

"Áno, aj ja som si to myslel..." vtom vošla Angelina mama s nákupom a ihneď prestali.

"Ahojte..." usmiala sa, ale keď videla ich tváre, podozrievavo na nich pozrela, "... snáď ste sa nehádali." Zatvárila sa naoko prísne.

"Nie Annie, ja som bol práve na odchode," odvetil jej hľadiac opovrhujúco na Angelu a pobral sa preč.

Angela bola úplne zmetená, nevedela, čo sa mohlo včera stať. Jediný, kto to mohol vedieť, bola jej najlepšia kamoška, Diana. Hneď sa preto vybrala do školy, ale aj tam bola situácia dosť zvláštna. Zdalo sa jej, že sa na ňu každý pozerá. Zdravili sa jej takí, ktorých nepoznala a iní si zasa náhle začali šuškať, keď vedľa nich prešla. Snažila sa neznervóznieť, ale to jej veľmi nešlo.

"Diana... ešte, že som ťa našla... musím s tebou súrne hovoriť," povedala jej, keď ju zastihla pri jej skrinke.

"Óóó áno? A čo tak zrazu?" pozrela na ňu povýšenecky.

"Prosím ťa Diana, povedz mi, čo sa stalo včera..." povedala zúfalo Angela, keď videla, že aj Diana je na ňu naštvaná. Nemalo zmysel hodiť okolo toho.

"Ha!! Ty sa nepamätáš?! Ty snáď žartuješ!"

"Nie, nežartujem..." Angelin zmetený výraz tváre, ktorým sa obzerala po tých, čo sa jej s úškrnom zdravili, Dianinu zlosť donútilo ustúpiť. Jej hnev nahradili obavy. Videla na Angele, že ani len netuší, čo sa včera stalo na Brownovej párty. Mala o ňu starosť, nevedelam čo Angelu včera pochytilo a nevedela, ako bude reagovať, keď jej o tom porozpráva.

"Poď radšej von..."

Sadli si na lavičku pod rozkvitnutým stromom a Diana začala.

"Pamätáš, ako som ti včera dala ten leták s oznámením o Brownovej párty?" Angela len prikývla. "Hovorila si, že tam nepôjdeš ani za svet, tak som tam šla s Krisom. Bola tam strašná nuda, práve sme boli na odchode, keď si sa vo dverách objavila TY s celým futbalovým družstvom... Najprv som ťa nespoznala... mala si na sebe kožené nohavice, korzet a k tomu si mala natupírované vlasy... vyzerala si ako... no..." uškrnula sa s odporom. "Spýtala som sa ťa - Čo tu robíš?- na čo si mi odvetila, že si to prišla trochu roztočiť... Chalani z družstva potom vyhodili Brownovho DJ-a do bazéna a ujali sa jeho miesta. Na to si šla s kapitánom tancovať... točila si sa okolo neho ako okolo TYČI! Neverila som vlastným očiam!! Kirk ťa odtiaľ chcel vziať, ale tí tupci ho sotili na zem, ale ani si si to nevšímala... To mi stačilo a zavolala som Aleca, že ak ťa vie niekto dostať k rozumu, bude to on... On mi najprv samozrejme neveril, ale keď šiel do tvojej izby a uvidel, že tam nie si, okamžite prišiel..."

"Ja, ja... čo? Čo sa stalo potom?" dostala zo seba nakoniec celá zmetená Angie.

"Keď prišiel Alec a uvidel, ako ťa Erik obchytkáva, a tebe to nevadí, zúril... a to riadne. Podišiel k vám a vrazil Erikovi, až sa zložil. Chcel ťa odtiaľ odviezť, ale ty si sa mu vytrhla zo zovretia a spýtala si sa ho, čo od teba chce. Povedal ti, že ťa berie domov, lebo nevieš čo robíš. A ty si si ho potom začala obzerať od hlavy po päty, a povedala si mu, že nevieš, prečo práve on by ťa mal ochraňovať... že..." vydýchla a zúfalo to dokončila. "...že nie je tvoj brat a nič ti neznamená. Najprv ťa nebral vážne, ale keď ťa chcel zasa chytiť za ruku... sotila si ho tak, že padol na sklenený stôl..."

"Tak... preto má tú ranu..."

"Áno. Keď tak rozzúrene odišiel, chcela som ísť hneď za ním, ale ešte som videla ako sa k tebe začal Erik slizky túliť... Na moje prekvapenie si ho strčila, že je nula, keď ho tvoj brat vedel tak ľahko zložiť a odišla si. Neviem, čo to do teba včera vošlo Angie, ale..." No na to sa Angela postavila a odbehla.

Diana za ňou kričala, ale nakoniec usúdila, že bude lepšie ak ostane chvíľu sama. Angela sa vybrala do dievčenských záchodov, kde sa už neubránila svojim slzám. A keď sa na ňu začali baby, ktoré sa tam práve rozprávali pozerať, zvreskla na ne.

"Čo sa pozeráte?! Vypadnite!" Nepotrebovali viac a poslúchli ju. Angela tam ostala sama a so slzami v očiach pozrela do zrkadla.

"Čo to do mňa vošlo?! Ja takáto nie som!"

"Ale ja áno..." odpovedal jej obraz v zrkadle, bolo to akoby sa pozerala na seba, ale to už nebola ona... bol to niekto INÝ...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu