Alec ju v tej tlačenici stratil, ale zdalo sa mu, že ju videl ako vybehla z domu, keď sa pri ňom zjavil Kirk.
"Nenašiel som ju, prepáč starec..." oznámil mu zadychčane a obzrel sa po brunetke v minisukni, ktorá bola rozhodne mini, no sukňa ani nie...
"Videl som kade šla, idem za ňou... ty zatiaľ skoncuj s touto párty!"
"Čo?! Ty si sa zbláznil?! Títo ma zaživa zožerú!" kričal za ním celý zmetený, ale Alec ho už nepočul.
Alec sa predral cez dav k vchodovým dverám a vybehol na ulicu. Pozeral na všetky strany, či neuvidí pohyb, ale nikde nič.
"Sakra!" zahrešil chytiac sa za hlavu ale ako sa otočil, pri rohu domu zazrel Angelu. Srdce mu poskočilo od radosti, ale so strachom, že mu zase zmizne, k nej čo najrýchlejšie pribehol.
"Angie..." chytil ju za plecia. Zľakala sa ho a chcela mu ujsť, ale Alec ju pevne objal. Chvíľu sa vzpierala, ale nakoniec prestala, keď ju nepúšťal. Len si jemne oprela svoju hlavu o jeho hruď a vzlykala. Alec si vtedy uvedomil, že celý pulóver, ktorý mala na sebe bol presiaknutý KRVOU.
"Angie, čo sa ti stalo?" spýtal sa so zlomeným hlasom, ale ona len krútila hlavou. Alec ju na to chytil za bradu a zdvihol jej hlavu k sebe. Pozeral je priamo do očí, ktoré boli plné sĺz a zožieralo ho, že ju vidí trpieť.
"Povedal som ti... že keď budeš pri mne, nedovolím, aby sa ti niečo zlé stalo... pamätáš?"
Tieto slová prvýkrát vyslovil, keď sa dozvedeli, že budú súrodenci a oni sa rozhodli neskaziť ich rodičov lásku, tou ich. Bolo to to najťažšie rozhodnutie v ich živote, ale napriek tomu, že sa takto rozhodli, citom nemohli rozkázať a to vedeli obaja.
"Alec, niečo sa so mnou deje... niekto vo mne je... videla som ju..." Aleca to zarazilo. Nevedel, ako na to má zareagovať, keď v tom začul hlas policajného auta a pozrel tým smerom. Z domu na to vybehli všetky decká, každí na inú stranu. Po chvíli k nim podišiel Kirk opatrne vykračujúc.
"Nebol iný spôsob," krútil hlavou, ale Alec a Angie sa naňho len usmiali. V tom Angela stratila vedomie - našťastie ju Alec držal.
"Zavolaj sanitku!" skríkol na Kirka a ten okamžite poslúchol.
Keď si Angela otvorila oči, zbadala, že je v nemocnici. Alec sa k nej hneď nahol a vtedy si uvedomila, že ju celý čas držal za ruku.
"Ahoj," pokúsil sa o úsmev, ale Angela od neho smutne odvrátila na chvíľu pohľad, akoby sa hanbila. A možno, že to bola z časti i pravda. Predsa, Alecovi robila len samé problémy a on napriek tomu, zostal pri nej.
Alec vyzeral, že ho trápila akási otázka, ktorej odpoveď chce poznať, ale zároveň sa jej i bojí. Nedokázal sa pozrieť do Angeliných očí, čo si ona všimla a pokojne mu položila ruku na líce. Alec sa preľakol, ale odhodlalo ho to.
"Ako si si spravila tie rany, Angie?" Angela naňho v tom vyvalila oči, keď pochopila o čo mu šlo.
"Ty si myslíš, že som si ich spravila sama?!" Alec len zmetene pokrútil hlavou.
"Neviem, čo si mám myslieť... veď si mi povedala..." a v tom stíšil hlas "že je niekto v tebe... A podľa doktora je možné, že od tvojho pádu v parku máš halucinácie... preto je možné, že si aj ubližuješ... a..."
"Ty si mu to povedal?!" Angie sa v tom zlomil hlas. Alec mi neverí... myslí si, že som zošalela, že halucinujem?! Bodaj by to tak bolo, ale nie je! Teraz ma budú chcieť strčiť do blázninca, pre moje vlastné dobro, čo?! Začala sa triasť, bála sa... nechcem to, ja nie som šialená!
"Ty si myslíš, že som BLÁZON?! Nemala som ti veriť!!" a na to chcela vyliezť z postele a odísť, ale Alec, ju schytil. Chcela sa mu vytrhnúť zo zovretia, ale on ju nepúšťal. Kričala nech ju pustí, ale on len privrel oči. On si naozaj myslí, že som sa zbláznila! A toto moje správanie ti to akože potvrdzuje?! A ako by sa správal normálny človek na mojom mieste?! Ja nie som šialená! Viem, čo som videla! Ja nepatrím do blázninca! Alec, prosím! Pusť ma!
Ale na ten krik pribehla ešte jedna sestra a lekár. Sestra pomohla Alecovi udržať Angelu a lekár jej potom dal niečo na upokojenie.
Keď to Angelu zložilo, ešte počula ako lekár odporučil Alecovi, aby šiel domov a nech na toto nemyslí. Vraj bude všetko v poriadku. Alec nechcel odísť, ale nakoniec súhlasil.
Ich rozhovor mi v znel v ušiach ako zle nahraná páska a ich tváre sa mi vymazávali, pričom sa celý svet vlnil. Len som pokojne ležala, ale vôbec sa mi to tak nezdalo. Začínalo mi byť zle, ale nevedela som to zastaviť. Zavrela som oči, ale nepomohlo to... myslela som na to, že mi Alec neverí a po tvári mi stiekli slzy... Myslím, že ich Alec videl... pred tým, ako odišiel... bolelo ho to... viem to...
V miestnosti zostala len Angela a lekár, ktorý si k nej sadol na vedľajšiu stoličku. Malým svetielkom jej pozrel reakciu očí, a keď si bol istý, že nikto na okolí nie je, priklonil sa k jej uchu.
"Bol to dobrý ťah, musím uznať... obsadiť niekoho telo, aby sme ťa nenašli...ale teraz mi už neutečieš, moja drahá... mám ťa... Sonya..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár