Na mojej tvári sa preto rysoval veľký úsmev, keď som zavesila kľúče od domu na háčik za dverami. Vyzula som si tenisky a dala ich do botníku. Predtým, než som prešla malou studenou chodbičkou do predsiene, tak som kukla na seba v zrkadle a upravila som si strapaté dlhé hnedé vlasy. Výnimočne moje prirodzené kučery rýchlo poslúchli a zase mi napadlo, že dnes je naozaj super deň.
Z predsiene som prešla do kuchyne, kde sa aktívne točila moja mama.
„Ahoj, čo varíš?” spýtala som sa jej skúmavo.
„Sviečkovú,” povedala nezdvihnúc pohľad od sporáku. Ja som len prekrútila oči, že sa zase snaží tú sáčkovú zmes nazvať sviečkovou, ale nemienila som sa s ňou dohadovať, jesť sa to predsalen dalo.
Namierila som si to k barovému pultu, ktorý štýlovo oddeloval kuchynskú linku od jedálnej časti miestnosti a hodila som si tam tašku.
„A kedy to asi bude?”
„O chvíľu. Už môžeš zavolať sestru,” zamrmlala predtým, než ochutnala svoj výtvor. Okamžite som sa otočila na päte a vyšla zase do predsiene, kde sme mali kamenné schody vedúce hore do obytnej časti domu.
„Kati! Poď jesť!” ziapla som hore, nechcelo sa mi kvôli tomu vyšplhať schody.
„S takou silou som ju mohla zavolať aj ja,” začula som mamu z kuchyne a usmiala som sa sama pre seba.
Následne som vošla do miestnosti priamo vedľa kamenných schodov, čiže obývačky. Hodila som sa na pohodlný veľký gauč oproti televízora a ležérne som ho zapla. Chvíľu som len nezaujato prepínala kanály, kým som nenarazila na starý seriál - Fringe. Síce som ho už celý videla, ale nechala som to pustené, nič lepšie som totiž nenašla.
Netrvalo dlho a pripojila sa ku mne aj moja sestra. Napriek tomu, že Katka bola odomňa o dva roky mladšia, tak vyzerala akoby bola moje dvojča. Mala okrúhlu tvár, veľké hnedé oči a malý špicatý nos presne ako ja. Ona bola dokonca mojim vylepšením. Jej vlasy totiž netvorili neposedné kučery a ešte k tomu mala aj väčšie prsia - hrozné!
„Zase si niekoho zrazila v autoškole?” spýtala sa ma sestra, keď si ku mne sadla.
„Ako to, že ZASE?!” zvolala som sa na ňu zlostne. „NIKDY som NIKOHO nezrazila!”
„To len preto, lebo ti včas uhli,” uškrnula sa zlomyselne. „Si postrach ciest. Ja by som ti ten vodičák ani nedala.”
„Len počkaj! Ty ešte budeš chcieť, aby som ťa zaviezla do obchoďáku.”
„To určite! Pôjdem radšej autobusom.”
Hneď ako to zašomrala, tak som jej vrazila vankúšom do tváre. Síce to tá potvora brala ako vtipkovanie, ale mne to teda smiešne nepripadalo. Bola som trochu citlivá na moje šoférovanie a to, že si z toho robila srandu, môjmu sebavedomiu fakt nepomáhalo!
Sestra hneď na to odišla do kuchyne a ja som zamračene sledovala ďalej seriál. Vôbec som si nevedela užiť môj obľúbený shipp: Polivia.
„Čo je? Ty nejdeš jesť?” ozvalo sa z dvier, ktoré spojovali obývačku a kuchyňu.
Neodpovedala som a len som ďalej zamračene hľadela na televízor, vôbec nevnímajúc, čo sa tam deje. Ségra na chvíľu zmizla, potom sa znovu objavila s tanierom v ruke.
„Teraz akože trucuješ?” opýtala sa Katka, pričom si vidličkou rozsekla knedlík, napichla ho na ňu aj s mäsom a všetko namočila do omáčky. Periférne som videla, ako si s jedlom hrá a chce ma vyprovokovať.
„Mňam,” zatiahla, „je to fájn. Naozaj si nedáš?”
„Choď už preč,” otočila som sa na ňu nahnevane.
„Aspoň ostane viac pre mňa,” mykla nezaujato plecom a zase odišla.
Chvíľu na to mi zavibroval vo vačku mobil so správou. Otvorila som si messenger - písala mi Ema.
Ema: Ahoj Ali, sorry, ale dneska to plávanie nedávam.
Ja: Čože? Veď ty si to vymyslela… To tam mám ísť akože sama?!
Ema: Fakt prepáč. S Milanom sme ešte stále na túre. Nestihneme sa vrátiť do mesta včas.
Ja: Milan nakoniec prišiel?!
Toho začudovaného smajlíka som poslala celkom oprávnene. S Emou som sa totiž minule rozprávala o tom, že vymyslela super program na víkend, pre ňu a toho jej intelektuála, ale keď zdelila plán priateľovi, povedal jej, že nakoniec za ňou nepríde, lebo ide chlastať s kamarátmi. Pritom sa na neho Ema už dva týždne tešila.
Milan totiž už rok chodil na vysokú školu do Brna a domov jazdil pomerne zriedka. Vždy keď teda mal prísť, Ema sa snažila vymyslieť niečo výnimočné.
Ema: Áno. Vraj tá akcia nebola nič moc, tak prišiel za mnou.
Po tomto som si prekrútila oči. To dievča sa fakt dokázalo niekedy chovať, akoby nemala rozum - hlavne keď išlo o Milana. Veď zrovna teraz jej vlastne zdelil, že ona je pre neho dobrá len vtedy, keď nič lepšie nemá na práci!
Nevedela som, čo jej mám na to napísať.
Ema: Fakt prepáč Ali. Povedala som Milanovi, že už som dohodnutá s tebou na večer a tak som našu pôvodnú trasu zkosila. Vyzeral, že s tým je v pohode, ale keď som mu pred chvíľou oznámila, že už musíme ísť, tak ho nahnevalo, že prišiel až z Brna a ja sa na neho chcem vykašlať.
Tak po tomto mi fakt padla sánka!
Ja: Mala by si ho poslať do riti.
Ema: Tak ja ho chápem. Často predsa nechodí domov a chce so mnou len tráviť čas.
Ja: Veď pôvodne ani nechcel prísť.
Ema: Ale prišiel a to je to hlavné. Prosím nehnevaj sa na mňa za to plávanie. Ja už musím ísť. Maj sa! A ešte raz, sorry.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár