***
Slnko praží všetkým na krky. To len Adolf Hitler si môže zmyslieť mať rokovanie uprostred role. Zrazu v strede zhromaždenia nastáva rozruch. Všetci sa obzerajú a hľadajú narušiteľa.
Kto si dovoľuje rušiť toto rokovanie? Hitler, stojaci na veľkom pódiu s pultom, na ktorom je namontovaný mikrofón, sa nahnevane mračí a obzerá. Nervózne si chytá svoje mini fúziky.
"Čo sa to tam deje?" skríkne nasrdene do davu.
Ľudia začínajú ochkať. Z prostriedku sa postaví zaprášený chlap v čiernom plášti s dlhými čiernymi vlasmi, teraz sivými od prachu.
"Dobrý!" zamračí sa muž a oprašuje smietky zo seba. "Čo je?"
Všetci na neho vyvalene čumia. Žeby to bolo tým, že práve padol z neba?
Hitler si ho tiež prekvapene prezerá, potom kývne rukou smerom k svojmu tajomníkovi, aby podišiel k nemu.
"Kto je to?" žiada vedieť a podozrievavo, so zdvihnutým obočím, si ho prezerá.
"Ja neviem, pane. Možno ho sem Japonci zhodili z lietadla. Asi si myslia, že nás vystrašia."
"Hm." Hitlerovi sa to stále nezdá.
"Kto ste?" zvolá.
"Severus Snape. Profesor elixírov na Rokforte," odvetí čiernovlasý muž a hľadá miesto na sedenie. Celkom vpredu vidí voľnú stoličku, nuž sa k nej vydá. Dôstojne si sadne, ležérne preloží nohu cez nohu, a keď si všimne prekvapené výrazy, dobrosrdečne zvolá: " Och, nenechajte sa rušiť, len pokračujte."
Ruky si zloží v lone.
"Čo je to Rokfort?"
"On si myslí, že budeme pred ním rozprávať o našich plánoch? Veď to pokojne môže byť špión!" naliehavo šepká Adolf svojmu tajomníkovi.
"Nechajte to na mňa. Pán...ech, Snape, odkiaľže to ste?!"
"Veď som sa už predstavil. No tak znovu, som profesor elixírov na Rokfortskej strednej škole."
"Zo zahraničia?"
"Tak nejako."
"A môžete mi prosím, povedať, prečo ste prileteli priamo z neba?"
"Jaj, to. No viete ako to chodí," žmurkne Snape na tajomníka, " keď je niekde žúr. Trochu sme to prehnali, mne sa zatočila hlava a spadol som."
Všade je ticho, len na okolitom poli sa v pofukujúcom vetríku kníšu červené maky a cvrlikajú lúčne koníky.
Všetci pozerajú na oného muža v čiernom, doslova s otvorenými ústami. Je to nejaký blázon?
"Skúste pokračovať, pane. Ak by urobil nejaký podozrivý pohyb, okamžite ho necháme zastreliť," pošepne plavovlasý tajomník Hitlerovi.
"Dobre," súhlasí Hitler a ešte chvíľu si Snapa prezerá.
"No, ehm, kde som to...aha.... takže tie kolónie. No, do Francúzska je pomerne ťažké sa dostať, ale my...."
Čo malo nasledovať za "ale my" sa už nikto nedozvedel, pretože v diaľke niečo zadunelo, zopár zvierat splašene vybehlo spoza kríkov a o malú chvíľku sa už rúti malý zablatený džíp priamo ku skupinke ľudí.
"No toto! To je zase čo?!" skríkne Adolf a žmúri na prichádzajúce auto. V aute sedí akýsi chlap, v maskáčovom obleku, na tvári úsmev od ucha k uchu. Vlasy má vpredu nagélované, vytvára sa mu zvírená ofina. Čistý Elvis Presley. Všetkým veselo kýva. Je to Stalin.
"Dobrý," zreve a vyskočí cez zavreté dvere.
"Adolf, mám pre teba úžasné správy, moji tajní agenti mi práve oznámili...."
Čo mu oznámili sa tiež Hitler nedozvie, pretože spoza Stalina sa ozve buchot a oblak prachu zahalí prísediacich, ktorí sa rozkašlú.
"Pre Merlina! To sú čo za stoličky?! Dumbledore by to neprežil, keby si nejaký hosť ublížil, práve u neho návšteve," šomre si Snape popod nos a už po druhý krát sa zdvíha zo zeme a oprašuje zo seba prach.
"Ó nie, toho chlapa som už videl, no neviem kde to bolo. Och, už viem!" skríkne Stalin a afektovane si uhladí vlasy i fúzy.
"Mne sa s ním raz snívalo! Je to Snape! A poznáte to?! Snape.... Snape.... Severus Snape....Dumbledore," vykrikuje a pospevuje si, divo sa vlní do rytmu, vrtí bokmi.
"Tak to vôbec nebolo, nepoznáte to!" skríkne Snape s prstom namiereným na Stalina, no nik si ho nevšíma. Všetci sa vlnia v chytľavom rytme Stalinovej pesničky.
"Čo sa tu dnes všetci zbláznili?!" zreve Hitler do mikrofónu, nik mu však nevenuje pozornosť, všetci tancujú.
"Ja sa z nich asi zbláznim, všetkých dám postrieľať," chytí sa Adolf za hlavu a unavene sa oprie o pult s mikrofónom.
Myká hlavou, no tá otrasná, chytľavá odtrhovačka mu prúdi priamo do žíl. Najprv sa mu mykne noha. Nie, nie. Hitler ju chytí oboma rukami, chce to zastaviť. No hneď za tým sa mykne aj druhá. A už obe stepujú. Pravá ruka sa zložito zavlní, druhá mu sama vyletí za hlavu.
"Ó nie, Macarena, to neznášam!" skríkne Hitler, no niečo ho núti tancovať, vrtí panvou i hlavou, dokonca si pospevuje!
"Perfektné, partner môj!" zasmeje sa Stalin, pretancuje okolo neho v náručí nejakého vojaka. Tancujú valčík.
Profesor Snape stojí uprostred na stoličke, vrtí sa sťa Shakira a všetkým diriguje akousi paličkou.
"Super," zvolá Snape rokovo a zavrtí hlavou, vlasy mu lietajú okolo hlavy.
Dumbledore leží v Zakázanom lese na zemi, ucho pritíska na zem.
"No nie, Filch to zase raz prehnal s nalievaním tej medoviny. Chudák Severus, snáď do rána vytriezve," povzdychne si Albus a pomaly sa vracia do hradu. Vo dverách si ešte poskočí a udrie pätami o seba. Tá pesnička je skutočne nákazlivá.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hereiam
30. 1.januára 2011 23:12
konieeeec! (Voldemort, Voldemort, Voldi Voldi Voldi...)
Napíš svoj komentár