***
Naučím ťa milovať ma
"Ty si ale dobrá klamárka, Arlette."
Žena vo vode vykríkla a inštinktívne si prikryla prsia: "Severus... och!"
Severus podišiel k nej. Týčil sa nad ňou ako obor, prepaľoval ju svojím pohľadom: "Alebo ťa mám radšej volať Aden?"
Naklonil sa k nej. Znova vykríkla a prikrčila sa. Keby mohla, schovala by si hlavu pod hladinu. Nemal sa to dozvedieť! A už vôbec nie takýmto spôsobom!
"Neboj sa. Ja nemám také úmysly ako ten prašivý Fréjus." Arlette očervenela ako pivónia. "Ale po holom by si si zaslúžila."
"Severus, ja... vysvetlím ti to."
"Tak to si myslím! Poďme! Vrav! Prečo si sa vydávala za chlapca! Mala si byť u svojej priateľky, či nie? A ty si si zatiaľ vymýšľala lži, vynášala hnoj, skoro bola popravená..." Až teraz, keď to zhrnul, si uvedomil, čo všetko vlastne prežila.
"Ty si fakt hlúpa! Prečo si sa nepriznala aspoň vtedy?! Načo si čakala? Kým nám všetkým poodtínajú hlavy?!" čoraz väčšmi zvyšoval hlas.
"Severus! Buď ticho! Všetkých pobudíš!" šepkala Arlette. Severus stíchol. Obaja chvíľu načúvali zvukom prírody. Ticho. Pokoj.
"Tak?"
Pozrel jej do očí, v ktorých sa ligotali slzy. Avšak, neboli to slzy hanby, strachu či bolesti, lež ľútosti a hnevu, že ju Severus odhalil.
"Dobre. Zinscenovala som pozvanie k mojej priateľke. To, že odišli aj moji rodičia, mi perfektne nahrávalo do kariet. Aby mi však aj stráže verili, skutočne som sa u nej zastavila. Rozpovedala som jej, čo je vo veci a ona mi dala svoje požehnanie."
"Áno? A čo bolo vo veci?" spýtal sa Severus sladko, rukami sa oprel o konce kade a nahol sa tesne pred Arlette. Krásna žena vo vode preglgla. Bol tak blízko nej! Stačilo trochu pohnúť hlavou a jej pery by sa stretli s tými jeho.
"No?" šepol Severus a jemne pozdvihol kútiky úst.
Arlette sa nevedela rozhodnúť. Má ho pobozkať alebo nie? Vystrašil ju trochu jeho hnev, no zároveň ju vzrušoval. Chvíľu si hľadeli do očí. Arlette sklopila zrak.
"To... že ťa ľúbim," pozrela znovu do jeho tmavých očí. Severusova tvár neprezrádzala žiadnu emóciu. Vtom vstal.
"Obleč sa. Počkám," otočil sa jej chrbtom a stal si medzi dvere. Pozoroval okolie. Jediným zvukom noci bolo húkanie sovy, cvrlikanie svrčkov a bzukot komárov.
Arlette sa rýchlo umývala a navliekala do špinavých šiat. Bolo to od neho veľmi galantné. Striaslo ju pri predstave, ako by sa zachoval Fréjus, keby ju pristihol v takej situácii.
"Veľmi logické," uškrnul sa Severus pri pohľade na špinavé šatstvo na jej čistom tele.
"Nemám si čo obliecť. Všetky šaty má momentálne Deana," vysvetlila Arlette a sadla si na schodík. Na hlavu si nasadila parochňu. "Pre istotu," ukázala na ňu.
"A kde máš Deanu?"
"Niekde v dedine."
"Tak... čakám na to vysvetlenie."
"No..." Arlette sa do toho veľmi nechcelo. "Chcela som si ťa overiť."
"Ako - overiť?"
"Či nie si nejaký špión. Či už od Fréjusa alebo niekoho iného."
"Od Fréjusa? Čo si sa zbláznila? Nevieš, ako ho neznášam? To by mi v živote nenapadlo," krútil Severus hlavou.
"Človek nikdy nevie, ľudia dokážu dobre klamať, keď chcú."
"Zistil som," fľofol na ňu.
"Takže som povedala Une čo a ako a ona mi pomohla zohnať chlapčenské oblečenie a parochňu. Prišla som na hrad a zamestnala sa tu. Mala som šťastie, že Rheita nemala najlepší deň a nechcela ma vidieť. Ak by ma spoznala, neviem, čo by som jej povedala. Podarilo sa mi to lepšie ako som si predstavovala. Dostala som sa do koniarne, mohla som byť stále s tebou. Aj keď... nie vždy to bola prechádzka ružovým sadom."
"Musela si vynášať hnoj," uškŕňal sa Severus.
"Aj to. A neustále si vymýšľať a byť v strehu, aby ma nikto neodhalil."
"Prečo si sa neukázala aspoň pri tých katoch? Mohla si nám ušetriť kopu problémov. Mohla si zomrieť..."
"Vieš, aký by to bol škandál, keby sa ukáže, že z malého chlapca sa vykľula dcéra vojvodu? Otec by ma zabil a o mame radšej ani nehovorím."
"V tom prípade... si odvážna a zároveň strašne hlúpa."
"A zomrela by som s tebou," zašepkala Arlette, akoby ho nepočúvala. Severus na ňu pozrel: "Myslím, že si v jednej veci nerozumieme. Ja k tebe necítim nič. Mám ťa rád len... len ako pekné dievča. Dcéru. Merlin, ja neviem. V živote som nebol otcom. To je jedno. Neľúbim ťa ako ženu."
"Možno by si sa naučil," zašemotila Arlette.
"To sa nedá naučiť."
"Čudoval by si sa, čo všetko sa dá naučiť, keď človek chce," vzala ho za ruku. "Naučím ťa milovať ma."
Severus bol ticho.
"Ako Adenovi si mi povedal, že niekoho miluješ. Kto je to?"
"Nič také som nepovedal!"
"Nemusel si nahlas. To ženy vycítia. Poznám ju? Povedz mi aspoň to."
Severus mlčal. Arlette si povzdychla: "Dobre. Zajtra sa vytratím. Prosím ťa, o tomto nikomu ani slovo."
"Máš moje slovo." Severus hľadel za vzďaľujúcou sa postavou. Pokúšal sa utlačiť niektoré myšlienky do najskrytejšieho kúta mysle. Udupať niektoré city, ktoré nesmel vysloviť. Aj on sa vybral dospať zvyšok noci.
Ráno sa koniari zháňali po Adenovi. Nikto netušil, kde by mohol byť a Severus ho nezradil. Napoludnie dohrkotal koč s Arlette a Deanou.
"Lady Arlette!" ukláňal sa jej John a rýchlo rozprával o požiari.
"Jasné, rozumiem," prikývla Arlette a nenápadne žmurkla na Severusa. "Dnes ťa nebudem potrebovať. Nejako ma bolí hlava." Zavolala Deanu a spoločne zamierili k hradu. Keď vstúpila do svojej komnaty, radostne sa zvalila do perín.
"Úžasné, toto mi chýbalo najviac."
"Ste si istá, že vás nezradí?"
"Úplne."
"Hlavne, že sme už doma. Neustále som mala napnuté nervy."
"Ešte si nevidela tie moje. Naozaj si idem ľahnúť. Od včerajšieho požiaru ma pichá v hlave a ten šok so Severusom to už len zaklincoval. Stačí, keď prídeš večer. Pomôžeš mi ešte zo šiat?"
Keď už bola len v nočnej košeli, ľahla si a pochvaľoval tých, čo vymysleli pánom postele. Deana sa pobrala do kuchyne naplniť svoj žalúdok dobrou domácou stravou. Keď pred ňu kuchárka položila misu s ovsenou kašou, srdce jej poskočilo.
"Všade dobre, doma najlepšie, čo?" pousmial sa Severus, keď videl ako si Deana vychutnáva lyžičku za lyžičkou.
"No... áno," začervenala sa Deana, "ale pst."
"Jasné, jasné. Tak som rozmýšľal... kto nás vlastne zachránil pred popravou?"
"Ehm... istým spôsobom Arlette."
"A to už ako?"
"Neustále som vám bola v pätách, som predsa jej komorná! Keď som videla, že vás zlapali a obvinili z lúpežníctva, ponáhľala som sa na panstvo k Vieyrovcom. Čakala som, kedy ma tam niekto zahrdúsi, no čuduj sa svete, nikoho som cestou nestrela. Vpadla som na hrad, vysvetlila slečne Une, čo sa deje a tak si sadla, napísala list s vysvetlením, že ste zo Surveyorovského zámku, zbojníkov ste mali za úlohu prenasledovať, podpísala to Arlette a zapečatila list. Ešte vie aj jej písmo napodobniť. A tak som znovu bežala tou tmou späť do väznice. Stihla som to len tak-tak. A pustili vás."
"Takže tebe vďačíme za záchranu života," usmial sa. "Ďakujem. Bola si odvážna."
"Pre moju pani by som urobila čokoľvek," pozrela s úsmevom do misky.
"Očividne aj ona dokáže všeličo."
"To áno. Je hrozne tvrdohlavá a temperamentná. A takto mala aj istú ochranu pred Fréjusom."
"Keby to tak niekto z tých koniarov zistil. Skákala cez oheň... Neuveriteľné."
"Bola dobrá," usmievala sa Deana. "A úžasne si vymýšľa."
"To som si všimol."
"Prišli páni!" oznamoval John a tak sa všetci vyhrnuli von.
"Toto odneste do knižnice," ukazoval vojvoda na mohutnú truhlicu. Sluhovia vynášali truhlice, mešce z koča, slúžky sa ponáhľali pripraviť Euquitei kúpeľ.
"Konečne doma. Barón tam mal stále zvláštny puch."
"Ale drahá, veď chová kopu anduliek, musí sa tam vznášať aj nejaká tá vôňa," smial sa Rolphus, nastavil jej rameno a spoločne vošli do zámku.
"Idem sa okúpať, zbaviť sa toho prachu z cesty." O polhodinu už ležala vo vode, nechávala si šúchať chrbát slúžkou... Jej komorná jej priniesla list. "Cherson vraví, že prišiel dnes skoro ráno. Od lorda Onetta," uklonila sa a vytratila von.
"Ďakujem, môžeš ísť," prepustila slúžku a keď si bola istá, že je sama v komnate, roztvorila list.
Drahá Euquitea
Musíme sa bezpodmienečne stretnúť. Ten koniar, Snake, Snape, či ako sa volá, mi priamo do očí povedal, že vie o tom, čo sme urobili. Obratom mi pošli odpoveď.
Fréjus
"Čo?" zvolala Euquitea. "To nemyslí vážne? Nie! Ja som hovorila, že sa ho treba zbaviť!" nahnevane vstala, náhlivo sa poutierala do mäkkého uteráka a vyzrela von z okna. V koniarni bolo veselo ako každý večer. Euquitea rýchlo načmárala odpoveď. Musia sa dohodnúť ako to vyriešia s tým Snapom. Nedovolí, aby ju potopil taký výrastok.
Ďalší večer sa v tmavom plášti vydala do neďalekého hájika. Cestou ju prekvapil John, ktorý opieral Hestu o stenu a s chichotom sa bozkávali. Euquitea pokrčila nosom a chcela ich upozorniť na dobré mravy, ktoré treba v jej zámku dodržiavať, ale nakoniec si to rozmyslela a prešla okolo nich bez slova. Aspoň si ju nevšimli. Potichu ako mačka prebehla nádvorím a odtiaľ do lesa. Keď zazrela trikrát zablikanie sviečkou, čo bolo znamenie, kde Fréjus stojí, s úľavou si vydýchla.
"Zdravím, Euquitea," zasvietili v tme jantárové oči.
"Dobrý večer, Fréjus. Tak?"
"Povedal mi, že nás počul a vie všetko."
"Počul? Ale kedy? Ako? Veď sme nepovedali, kde je teraz ani..."
"Tváril sa veľmi sebaisto. Vtedy sme toho narozprávali dosť v tých kríkoch..."
"My? Snáď ty! Hovorila som ti, že si nemáš robiť také žarty!" zvolala Euquitea rozhorčene.
"Hádam mi len nechceš tvrdiť, že z toho vydedukoval niečo, za čo by nás mohli zavrieť?!"
"Zrejme áno. Možno je prefíkanejší, než si myslíš. Takže sa dostávame k dôvodu našej tajnej schôdzky. Čo s ním urobíme? Ja nemienim žiť v strachu. Neopustím svoj hrad," zaiskrilo jej v očiach.
"Myslím, že to nebude potrebné. Mal by som nápad ako ho zniesť zo sveta." Euquitea si vypočula jeho plán. "To by šlo, ale ja mám ešte lepší nápad. Zabijeme dve muchy jednou ranou."
Fréjus prikyvoval, no až taký nadšený nebol, lebo mu Euquitein plán nenahrával celkom do kariet, ale čo... Nájde si inú zábavku.
Zatiaľ čo sa v neďalekom hájiku tvoril plán na zbavenie sa Severusa, Rolphus prišiel k Arlette.
"Dcérka, ako si sa tu mala?" pohladkal ju.
"Dobre, bola som u priateľky. Uny Vieyrovej."
"Áno? To je milé. Aspoň ti tu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Vraj tu horelo."
"Počula som."
"Mám tu pre teba darček," usmial sa vojvoda a o chvíľu došli paholci s veľkou truhlicou. Otvoril ju. Boli v nej nádherné šaty farby morských rias, bohato nariasené, s hlbším výstrihom a kratšími rukávmi.
"Nová móda prichádza," povedal, keď si jeho dcéra rozžiarene prezerala šaty, len sa zastavila pri tom výstrihu.
"A nové klenoty," vytiahol z mešca náhrdelník takej istej farby.
"To je nádherné, otec," objala ho. "Ďakujem."
"Som rád, že sa ti páčia. Tak spi. Ja idem ešte skontrolovať hrad."
"Dobrú noc."
Vojvoda skutočne musel hrad skontrolovať. Požiar napáchal veľké škody, ktoré bolo treba opraviť. Rolphus musel povolať murárov, opravárov, aby spálené krídlo dali do poriadku. Opravy šli podľa plánu. Pokoj na hrade však narušila jedna udalosť, ktorá všetkými otriasla. Jedno ráno našli za stajňami mŕtve telo Hesty, ktorá bola brutálne zavraždená nožom. Priamo do srdca, bez nádeje na prežitie. A koho iného by mohli podozrievať, ak nie človeka, ktorý sa s ňou deň predtým pohádal? Koho iného, ak nie akéhosi čudáka, čo sa tam zjavil z jedného dňa na druhý, z ktorého mali ľudia niekedy pocit, akoby bol z iného sveta? Koho iného, ak nie Severusa Snapa?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár