Arlette prekvapene pozerala na dvere. Zrejme som na to šla zo zlej strany. Zajtra sa to dá do poriadku, možno je naozaj len unavený. Predsa len, dnes mal náročný deň. Arlette sa zasmiala, sfúkla sviečku a šťastne sa zvalila do perín. Veď je manželkou Severusa Snapa! Jedinej lásky jej života!
"Tú ženskú mi bol čert dlžen," nadával Severus, keď si znovu ľahol do postele. "Už aby som sa mohol vrátiť domov. Potom ich tu všetkých prekľajem..." Ešte dlho sa prehadzoval na posteli, rozrušený a najmä rozčúlený vývinom situácie celého dňa.
Ráno ho znovu zobudil buchot. "Ale už mám toho naozaj dosť!" skríkol Severus a prudko roztvoril dvere. Stál v nich mladý chlapec - nový paholok.
"P - pane, priniesol som vám šaty," vykoktal mládenec pri pohľade na napajedeného Severusa.
"Dobre. Polož ich na posteľ a choď!"
"Áno."
"A nabudúce tak netrieskaj na tie dvere, jasné?!" zavrčal Severus na chlapca, keď už znovu stál pred dverami.
"Áno, pane," uklonil sa a už ho nebolo.
Severus sa vrátil späť. Zamračene pozeral na množstvo nariasených košieľ, nejaké balónovité nohavice, pančuchy... Jediné, čo poznal bol plášť. A klobúk. "Úžasné. A ešte aj budem vyzerať ako nejaký pajác. Skutočne úžasné."
Ozvalo sa nesmelé zaklopanie. Severus privrel oči, akoby prosil nebesia o trpezlivosť, rozbehol sa k dverám a roztvoril ich.
"Ešte niečo si mám obliecť? Alebo ma chcete nakŕmiť?!" zareval, keď vtom zbadal Deanu. "Och, to si ty."
"Áno. Poslala ma Arlette. Či si oblečený, lebo idete na návštevu k jej priateľke."
"Čože? Moje nervy! Povedz jej, že nikam nejdem."
"Ale..."
"Urob, čo som ti povedal."
"Dobre. Ale nemusíš po mne vrieskať. Chápem, že si trochu... mimo z toho všetkého, ale to ťa neoprávňuje takto sa správať. Keby som neprišla ja, ale napríklad pán hradu, z takéhoto správania by si si riadne zavaril."
"Ešte aj ty mi dávaj rozumy," zahundral Severus a zaplesol dvere. "Samé otravné ženy sú okolo mňa. Každá mi len rozkazuje, radí... Môžu si to strčiť." Hoci bol Severus nahnevaný, vo svojom vnútri cítil niečo, čo už dávno nie. Výčitky. Pálivé a dotieravé. Veď Deana bola jediná spriaznená duša! Iba ona vedela, že on nie je z tohto sveta, že je čarodejník... Uverila mu! Aspoň to tvrdila... Sľúbila, že mu nejako pomôže. Nesmie si ju pohnevať. Potrebuje ju.
"Teraz by sa mi zišiel Dumbledore."
Horko - ťažko sa navliekol do tých hábov, ako ich on nazval a vyšiel von. Odmietol Arlettinu prosbu
a neskôr i rozkaz ísť s ňou k Une Vieyrovej a zamieril do hájika. Cítil sa neskutočne hlúpo vo vtedajších šatách pre pánov a potreboval si utriediť myšlienky.
Nahnevaná Arlette teda sama nastúpila do koča (vzala len Deanu) a pohonič ich odviezol k neďalekému panstvu.
"Tak ako sa má mladá nevesta?" privítala ju Una s úsmevom, keď sa pobozkali na obe líca.
"Radšej sa ani nepýtaj. Skúša moju trpezlivosť," usadila sa Arlette v červenom kresle.
"Prečo? Vari je to také zlé?"
"Ešte horšie. Ani len naša prvá svadobná noc sa nekonala!"
"Tak to nie je príjemné, ale... už ste spolu boli, nie? Tú noc predtým."
Arlette sa pomrvila: "No... akoby som to... nič sa nestalo."
"Akože nie? Veď sa nevraví o ničom inom, len o tom, ako videli... tú škvrnu," zašepkala Una sprisahanecky a obzerala sa, či niekde nenačúva nejaký zvedavý sluha.
"... o tom, čo si myslia, že videli."
"Nerozumiem."
Arlette jej s povzdychom všetko vysvetlila. Keď skončila, Una sa tvárila šokovane, pobúrene i odsudzujúco zároveň.
"Takto sa mladé panny nesprávajú."
"Teba nikto nechcel vydať za hocijakého okoloidúceho. Nebola si hlavná výhra v súboji. A ja som sa zamilovala. Na život i na smrť."
"Mne tiež vybrali rodičia. A nesťažujem sa. Harry je spoľahlivý, milujúci manžel..."
"Ale ty si spokojná, máš ho rada..."
"Aj ty by si si zvykla."
"Nikdy!"
Una si vzdychla a unavene sa opýtala: " A čo by si teraz chcela počuť odo mňa? Mám ti zablahoželať?"
"Nie, to od teba nežiadam. Len... potrebujem niečo, čo mi zaručí, že sa do mňa zamiluje. Že po mne zatúži. Ako muž po žene. Nie, že sa na mňa bude len pozerať, prípadne mi na pol úst odzdraví. No tak, Una, pomôž mi, prosím."
Una krútila hlavou, no úporne premýšľala. Po chvíli pomaly vyslovila: "Mám jednu fľaštičku. Je v nej pižmo. Kedysi dávno mi ju dala jedna stará liečiteľka. Vraj tá vôňa by mala každého muža poblázniť."
"Nepotrebujem poblázniť každého muža, len svojho manžela. Prosím, požičiaš mi ju? Ak chceš, zaplatím ti, koľko len budeš chcieť," začala sa Arlette prehrabávať v kabelke.
"Nie, nechcem tvoje peniaze. Ja ti ju darujem. Chcem len, aby si bola šťastná." Vstala a po pár minútach sa vrátila aj s malou škatuľkou.
"Tu máš. Ale zaobchádzaj s tým dobre. Šetrne."
"Neboj sa. Teraz sa mi už určite neubráni," zachichotala sa vojvodova dcéra a odložila si škatuľku do kabelky. Keď o dve hodiny odchádzala, Deana sa nestačila čudovať úsmevu svojej panej. Arlette bola presvedčená, že teraz už bude
Severus celý jej.
Ešte v ten večer si strekla jemnej vône za uši a znovu v priesvitnej košieľke prišla za Severusom. Jemne mu bozkávala
a hryzkala konček ucha, kým si čítal, no ním to ani len nepohlo. V Arlette to začínalo vrieť, ale aj
naďalej sa usmievala, sadla si mu do lona a s úsmevom ho pobozkala na pery.
"Arlette, prosím ťa, nechaj ma. Nemám náladu. Chcem si čítať," odstrčil ju.
"A kedy tú náladu budeš mať? Povedz mi, lebo to by ma skutočne zaujímalo."
"Tak to neviem."
"Iná žena by ti toho toľko netolerovala."
"Jasné. Ja som ti vďačný," neodtrhol pohľad od stránky.
Arlette sa postavila: "Len aby som ja potom mala náladu, keď ju ty budeš mať."
"To ma ale vôbec netrápi," povedal si sám pre seba, keď jej už nebolo.
***
"Hlúpe pižmo! Je to o ničom! Nič, nepomáha, nič!"
***
Dni sa striedali s nocami, prešiel mesiac a Arlette stále neuspela. Bola čoraz viac podráždenejšia, výbušnejšia a rozhovor s otcom jej tiež ktovieako nepomohol.
"Dúfam, že do roka tu budem mať dediča."
"Dediča?" prehltla Arlette.
"Áno. Je to predsa tvoja povinnosť. A jeho tiež. Ty si si ho vybrala."
"Áno, otec," sklopila zrak.
Ako mohla priviesť na svet dediča, keď bola ešte stále nepoškvrnená? Ako? V poslednom čase už bola aj tak len apatická. Nechutilo jej jesť, schudla zopár kilogramov a Severus si ju stále nevšímal...
Povedala si, že to ešte naposledy skúsi. Prečesala si vlasy a potichučky otvorila spojovacie dvere. Prekvapene zastala, keď za nimi uvidela Severusa so zdvihnutou rukou. Práve chcel zaklopať.
Arlette chcela niečo povedať, no on ju bez slova schytil do náručia, položil na jej posteľ a rýchlymi pohybmi ju i seba vyzliekol. Arlette najskôr preletela ostrá bolesť, no potom vnímala už len sladké chvenie. Prechádzala prstami po Severusvom vlhkom chrbte, nechávala si láskať telo jeho perami, snažila sa utlmiť svoje vzdychy a po dlhom čase bola konečne šťastná. Netušila však, že Severus si predstavuje úplne inú tvár, pod sebou iné telo, iné pery...
Keď z nej skĺzol a Arlette ho chcela znovu pobozkať, prejsť mu jazykom po krku, znovu ukojiť svoju narastajúcu túžbu, Severus sa len zdvihol a zatvoril vo svojej izbe. Arlette chvíľu len nemo hľadela na dvere... Po chvíli mala slzami premočený celý vankúš. Takto si to nepredstavovala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár