Markus čupel na streche kostola. Vietor mu rozvieval vlasy. V luku mal založený šíp a čakal. Čakal kým sa v Radnici oproti skončí zasadanie mestskej rady a z vchodu nevyjde Johann Austerlenn, mestský radný. Bol jedna z troch osôb ktoré mal Markus odpraviť. Bol to vysoký šľachovitý muž s neustálym úsmevom na tvári. Na starosti mal bezpečnosť mesta. Mal pod palcom celú mestskú stráž. Markus nevedel aký je to človek, ći zlý, dobrý, čestný alebo skorumpovaný. Bolo mu to úplne jedno. Chcel len vykonať svoju prácu. Jeden šíp a finito.
Johann Austerlenn vychádzal z radnice, podával si ruku s velebným kňazom Hauschnitzom, keď mu hlavu prederavil šíp. Priletel nevedno odkiaľ. Tak si na túto udalosť spomíal kapitán mestskej gardy.
,, Nikto nestihol ani len prdnúť. Šíp priletel, kurva, z čista jasna” dušoval sa v krčme. ,, Jasný tento.... ako sa to volá...jasný tentát”
,, Máte na mysli Atentát? “ opravoval kupec z Murratiny, hejtman karavány so soľou.
,, Hej, ty hlava učená. Atentát. Nie každý si môže dovoliť učené knihy študírovať. Ja som, kurva, odjakživa halapartňu v ruke držal a o právo a poriadok dbal.” presmrkal si kapitán mestskej stráže nos cez dlaň a utrel sople do nohavíc. ,,Ja som bol vždy somrák, lebo halapartňa je čo? Kvér šľachty kerý má hlupáka na každom konci.”
,, A nič iné ste nevideli? Útočníka?”
,, Videl som akurát tak hovno, lebo z ksichtu som si musel velecteného mozog utierať, fujtajbl. Povedal som predsa, že sa všetko zbehlo rýchlo. Tak rýchlo, že velebný pán Hauschnitz ešte aj keď mal očnú buľvu na topánkach, stále radnému rukou triasol.”
,, Ts, a to mestskú stráž platia za obozretnosť.” posmievala sa kurva z rohu Kajetánskej Ulice.
,, Mýto vyberať pri prechode bránou, ženské zadky ošmatlávať a poctivých ľudí buzerovať, na to by vás bolo. “
,, Ak iste táraš o Niekom inom, suka s kvapavkou, bo ja som jakživ práva dbal a ani úplatok nezobral. Dobrovolné príspevky, to je samozrejme iná vec, však, ja kurva tiež musím z niečoho žiť? A ty? Kurva tvoja mať, si žena, načo sú ženám prachy? Chlastať nepotrebujú, mariáš nemastia a za kurvami takisto nebehajú. Správna ženská má len čučať doma za plotňou, o detváky sa starať a starému dobre robiť a vyvárať, bozajte ma pod pazuchy s tou vašou skurvenou emancipáciou.”
,, Máš niečo proti ženám v armáde? Impotentný chmuľo? “ srdila sa pobehlica.
,, Ženy v armáde? A tie sú načo dobré? Akurát na správnu dobrú vojenskú zábavu. Popevky, pálenka a dobrá pevná kunda, na to sú dobré ženy v armáde. Keby bolo po mojom, každá rota by mala zo zajatkýň svoj vlastný hampejz aby si vojáci mali kde na svoje milé zaspomínať kurva. Aby sa s nejakou kozou,alebo nebodaj kozlom z proviantu nespustili a zásobovací dôstojník ich nenechal obesiť ako špiclov čo znehodnocujú zásoby. To je predsa pekná predstava nie? “
Pri tejto myšlienke jeho predstava skončila. Do dverí vrazila trojica mužov v kápí. Boli maskovaní šatkami. Každý z nich mal samostriel značky Evans. Vychytenú to zbraň u všakovakých lapkov a hajzlíkov. Tento samostriel nedávno vymyslel jeden Mariel Evans, pôvodne ho mal dodávať ako štátnu zákazku mestskej stráži , samostriely neboli vôbec lacné, a tak armáda od ich kúpy upustila. Tak si tento produkt kúpili len tí čo naň mali. Lapkovia, špiclovia a iné kundy. Trojica mužov vystrelila na kapitána mestskej stráže. Každý tri oceľové guľky. Rozmašírovali mu tvár na kašu. Prevrhol stôl a na zemi jeho krv zmiešaná z mozgom vytvárala celkom zaujímavé avantgardné obrazce.
V.
,, Vaen´vort Gandrell “ zakričal jeden z trojice maskovaných elfov na druhého.
,, Padáme, už žerie blato” trojica vybehla von, vyskočila na kone a fujazdila z mesta. Pri bráne ten čo ho oslovovali Gandrell vytasil meč a odsekol jednému strážcovi z hlavy kus lebky ako keby bol obyčajná tekvica. Kus hlavy dopadol na zem spolu s majiteľom a rozdupali ho kone troch elfov okovanými kopytami. Druhý strážca len s otvorenými očami uskočil preč kryjúc sa halapartňou. Príliš vysoko. Prezrádzala to rukoväť dýky ktorá v okamžiku trčala z jeho krku. Elfovia fujazdili preč, toľko ćo ich kone stačili. Zastavili až na rázcestí, tri míle od mesta. Každý sa vydával inou cestou.
,, Čo teraz Gandrell?”
,, Dajte dohromady komandá, obidvaja, ja dám dohromady vlastné. Le fleur vám dal dosť škváry na všetko. Keď budete vyzbrojení, príďte za mnou. Budem v Elvenholme. “
,, Va fail Gandrell!” zvolali elfovia na rozlúčku.
,, Va fail..... Zbohom “
Gandrell viedol koňa lesnou cestičkou. Pešinkou, ktorú poznalo len pár vyvolených. Cestička viedla do Elvenholmu. Najväčšieho tábora vzbúrencov v celej Morggene. Bolo v ňom niečo okološtyristo bojaschopných elfov, trpaslíkov, gnómov, hobitov a aj zopár vojakov z Murattiny, keďže Imperátor Gweyn ´aen Wnygge chcel mať prehľad o svojich investovaných peniazoch. Jeho eminencia nejaký čas vyzbrojovala a zásobovala vzbúrencov v Morggene. Výmenou za to vzbúrenci vypaľovali dediny, otravovali studne a prepadávali karavány. Vražda kapitána mestskej gardy bola ale v poslednej dobe najodvážnejším činom. Vzbúrencov stále nebolo toľko, aby si mohli napríklad dovoliť napadnúť mesto. Práve tu v Elvenholme sa hromadila sila. Sila ktorá by bola schopná dobyť mesto Nawarro vzdialené päťdesiat míľ. Gandrell si dobytie tohoto mesta predstavoval ako sen. Sen o novom štáte neľudí, ktorý bude založený na troskách ľudského mesta. Elfský štát by pre vymierajúce rasy neľudí znamenal vlajkovú loď nádeje, to si bol Gandrell vedomý. Preto bol ako jeden z najskúsenejśích veteránov vzbúreneckých bojov ochotný tejto veci obetovať všetko. Aj vlastný život.
Keď Gandrell vošiel do Elvenholmu, jeho srdce poskočilo radosťou. Počas jeho týždennej neprítomnosti sa stav bojaschopných neľudí v tábore podstatne zvýšil. To bolo jasné už od oka.
,, Hej práteľu!” zakričal na Gandrella táborový kováč Bradon Ullafssin. ,, Kukaj kolo sebá koliko sem došlo mladých krkóv.”
,, Vidím vidím. “ odvetil keď pacholkovi odovzdával koňa. ,, Ale väčšina z nich má za sebou len veľmi málo zím. Myslia si že ak ich krv bude preliata, že nebude preliata nadarmo”
,, Veru veru práťeľku. I my sme takí bejvávali. Ale doutník nám , kurva mať, stoji stále rovnako dobre. Vidno že sme sa nedokurvili.
,, Ty stále myslíš len na to jedno priateľu.” zasmial sa Gandrell ,, Zostavil si mi to komando o ktoré som ťa žiadal?”
,, Áno,ale sú tam len samí holobrádci kurva. Sám si ale uznau za vhodnie, že dobrovolníci ti štimujú. “
,, Viem Bradon. Dnes prejdú skúškou zrelosti. “ povedal Gandrell a obzrel sa po tvárach svojho nového komanda. Dvadsať dva holobriadkov. Najmenej polovica z nich ešte nezažila ani dvadsať zím. Dnes sa uvidí.
Stáli na kopci na koňoch so zapálenými fakľami a vytasenými mečmi. Pod nimi bola ľudská dedina Malý Harputtow. Bola vzdialená asi tridsať míl pochodu od Elveholmu. Bola hlboká noc a domy so slamennou strechou osvetloval len spln mesiaca.
,, Ean vort Luene!” prehovoril Gandrell k jednotke. ,, Ste príliš mladí, príliš hlúpi a naivní. Isto si myslíte, že vojna je o hrdinstve, o čestnom boji a o víťazstve. Nie. Dnes v noci sa naučíte o čom je vojna v skutočnosti! Zakričme si spoločne Va Fail Dh´oine! Zbohom ľudia! Nikto z tých tam dole nezostane živý. Áno. Sú tam aj ženy a deti. No a čo? Oni na naše pri pogromoch ohľad neberú. Vypáľte to dotla. “
Bolo to presne tak ako očakával. Cválali dole bez pokriku, bledí a vystrašení z toho čo musia urobiť. Čím sa však naučia pravidlá vojny skôr, tým je to pre nich lepšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár