Rayrobert
8. 10.októbra 2010 04:10
Ďalšie jeho blogy »
Muzikantský denníček 7. - Shake it don´t break it...
Je to tak, konzerváci a rockeri sa proste nemajú radi (česť výnimkám, existuje veľa fajn konzerváčok). Oni nám závidie skáčucich ľudí na koncerte a my? My ich máme viac menej na háku a to ich nasiera ešte viac. Život hudbou by nemal byť o tom, ako dokážem zahrať klasické veci, ale o tom, čo dokážem vyprodukovať. O tom aby po mne zostalo niečo hodnotné... A povedze si úprimne... ak porovnáme ten istý part ktorý hrá dvadsať rôznych konzervákov.... je tam rozdiel? Maličký....
Som rocker a cvičil som niekoľko rokov intenzívnejšie ako väčšina konzervákov. Robím iný štýl muziky, žijem iným štýlom. Nechodím na kávičku, chodím sa najebať ako divá sviňa. Nejdem sa pomilovať s priateľkou, idem si len tak zašukať po koncerte... Nepotrpím si na sviečky a gýčovú romantiku z pejprbúkových románov... s tými si vytieram riť keď nieje na okolí záchod. Niekedy som dosť priamočiary... Keď nemám náladu sa naťahovať, vybalím to na rovinu. Veď aj tak to speje k tomu jednému, tak načo strácať čas ochechulovaním.... ochechulovať sa môžme potom. Na druhú stranu... ak romantika, tak poriadna...Vyliezť na strechu radnice, otvoriť si dobré ruandské víno a chvíľu len v náručí meditovať, odviezť sa na aute v noci k nejakému rybníku, ukradnúť si tam nejakú loďku a "plaviť sa" do nemoty, kým svaly vládzu.
Niekedy som na cestách aj pár táždňov v kuse, každý deň sa pohybujem z jedného mesta do druhého a z toho zasa do iného... Potom prídem domov, vyzlečiem sa, hodím si horúci kúpeľ, otvorím si krušovice a vypijem ich na ex.... druhé už vychutnám... natriem si chleba so syrom a oblejem ho chilli omáčkou... potom si ľahňem a pri niečom výplachovom driemem... Milujem ten čas rovnako ako muziku ktorú tvorím a počúvam. niekedy je aj hudby v hlave jednoducho príliš veĺa na to aby to robilo dobrotu. Potom si otvorím nejakú knihu, ktorú som už možno čítal 500 krát, no aj tak je mi to jedno...Proste vyplachujemz hlavy kusy gitarových sól, melódií spevu, prechodov na bicích a bassových tónov za dvanástym pražcom.... údery o rám na bicích, gitarové pákovanie, klávesové behy a texty refrénov.
Som Jacky Foxx a pravidelne vám rozkopávam rite.
Blog
9 komentov k blogu
1
nicmanenapada
8. 10.októbra 2010 12:04
Zlato, dochádza ti dych!
3
Pekne, veľmi pekne napísané...
Ale nabudúce sa nenavážaj do jazzu! Aj rock a aj jazz vyjadrujú pocity, len každé inak. Oboje milujem, prečo by sa to malo vylučovať?
Ale nabudúce sa nenavážaj do jazzu! Aj rock a aj jazz vyjadrujú pocity, len každé inak. Oboje milujem, prečo by sa to malo vylučovať?
4
nie je konzervatorista, ako konzervatorista.
Nie všetci nosia vyťahané svetríky ( a aj takí, ktorí ich nosia môžu byť úžasní ).
Hudba nie je len o tom tvoriť niečo nové. To je smer, ktorý si si vybral ty. Neodsudzuj ľudí, ktorí chcú udržiavať pri živote to staré. Nevieš ako dlho bude ľudstvo baviť rock, klasika je tu však niekoľko storočí, a niekoľko storočí iste ešte aj bude.
Na to, že sám seba prezentuješ ako muzikanta, mi prišiel tento tvoj blog veľmi nekomplexný, a podaný len z jedného uhla pohľadu ( pohľad a la urazený rocker ).
Na konzervatóriu nájdeš všetko. Punkáčov, rockerov, jazzmanov, klasikov, lajdákov, metalistov, alternatívcov, experimentátorov, ale aj hip-hoperov, atd atd. Viem o čom hovorím.
Ale z každej jednej skupiny by som dokázala vedieť vybrať ľudí, ktorí hudbu robiť vedia, ktorí držia muzikantsky i ľudsky spolu, a robia svoju robotu poriadne.
Aj konzervatoristi chodia na Vaše koncerty , skákať a baviť sa, aj konzervatoristi sa po poobednej kávičke vedia večer rozbiť na šrot, avšak v jednej veci je rozdiel. Minimálne 80% konzervatoristov už len tým, že šlo na umeleckú školu podpísalo zmluvu s diablom, a uvedomuje si, že sa učí svojmu životnému chlebíčku.
A podľa mňa, keď porovnám ten istý part, aj keby ho hralo 50 ,, konzervákov´´, ani u dvoch nenájdem a nespozorujem spoločné črty...lebo sa to nedá. To je na tej klasike krásne, že ani sám nezahráš tú skladbu dva krát rovnako.
A ešte jednu vec. Mozart sa na gitare hráva absolútne minimálne - ak vôbec.
Nie všetci nosia vyťahané svetríky ( a aj takí, ktorí ich nosia môžu byť úžasní ).
Hudba nie je len o tom tvoriť niečo nové. To je smer, ktorý si si vybral ty. Neodsudzuj ľudí, ktorí chcú udržiavať pri živote to staré. Nevieš ako dlho bude ľudstvo baviť rock, klasika je tu však niekoľko storočí, a niekoľko storočí iste ešte aj bude.
Na to, že sám seba prezentuješ ako muzikanta, mi prišiel tento tvoj blog veľmi nekomplexný, a podaný len z jedného uhla pohľadu ( pohľad a la urazený rocker ).
Na konzervatóriu nájdeš všetko. Punkáčov, rockerov, jazzmanov, klasikov, lajdákov, metalistov, alternatívcov, experimentátorov, ale aj hip-hoperov, atd atd. Viem o čom hovorím.
Ale z každej jednej skupiny by som dokázala vedieť vybrať ľudí, ktorí hudbu robiť vedia, ktorí držia muzikantsky i ľudsky spolu, a robia svoju robotu poriadne.
Aj konzervatoristi chodia na Vaše koncerty , skákať a baviť sa, aj konzervatoristi sa po poobednej kávičke vedia večer rozbiť na šrot, avšak v jednej veci je rozdiel. Minimálne 80% konzervatoristov už len tým, že šlo na umeleckú školu podpísalo zmluvu s diablom, a uvedomuje si, že sa učí svojmu životnému chlebíčku.
A podľa mňa, keď porovnám ten istý part, aj keby ho hralo 50 ,, konzervákov´´, ani u dvoch nenájdem a nespozorujem spoločné črty...lebo sa to nedá. To je na tej klasike krásne, že ani sám nezahráš tú skladbu dva krát rovnako.
A ešte jednu vec. Mozart sa na gitare hráva absolútne minimálne - ak vôbec.
5
@suellen ok, každý má na to iný pohľad, ja čerpám z mojej vlastnej skúsenosti, niesom ani urazený rocker. Blogy podľa mňa ale jednoducho nemajú byť objektívne, ale subjektívne... písal som podľa vlastnej skúsenosti a môj vlastný názor
6
@suellen suhlasim skoro zo vsetkym az na jeden detail, aj mozarta hraju na gitare skus si pozriet youtube tam je toho plno
7
@tomick hej, no , hráva, ale on ako skladateľ pre gitaru nenapísal nič...gitara vtedy ešte nebola
ale dnes sú transkripcie kohokoľvek na čokoľvek, to máš pravdu
ale dnes sú transkripcie kohokoľvek na čokoľvek, to máš pravdu
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia