Holubica zostala otrasená. Časť z nej umrela v ten večer spolu s jej matkou a otcom. Zdalo sa však, že ju toľká bolesť len viac zocelila. Bola ešte odhodlanejšia ako predtým a ešte živelnejšia. Len tí čo ju poznali vedeli, že za jej očami sídli veľký smútok. Holubica bývala u mňa. Byt vedľa prenajala mladému páru študentov. Bol marec. Zodpovedne som sa učil na maturitu. Sneh opadol a vonku bolo celkom teplo. Chodieval som sa učiť do parku. Sledoval som zelené stromy a deti hrajúce sa na zemi. V ruke som držal matiku a listoval v nej. Všetko som mal už zopakované.
Zodvihol som sa a išiel preč. Na dnes učenia stačilo. Do písomnej časti zostávali štyri dni a ja som mal pocit, že som zodpovedne pripravený. Všetko navôkol sa preberalo k novému životu, všetko sa začínalo odznova.
Prečo je na svete toľko otázok? Prečo tak málo odpovedí? To je jednoduché. Otázky, hlavne tie o láske sú ako hydry. Jednu zodpovieťe, no pred vami sa otvoria tri nové, doteraz nepoznané. Človek môže zasvätiť život hľadaniu odpovedí. Väčšinou celý čas nachádza len nové otázky. Ja sa snažím tieto otázky zodpovedať. Je to ťažký údel. A ešte ťažšie bremeno. Málo kto to vydrží tak dlho ako ja, možno preto lebo nemá moju motiváciu. Ale moja motivácia nieje dôležitá. Dôležité je, že zopár odpovedí som už našiel. Využil som jedinečnú možnosť sa o ne s vami podeliť.
Sedel som so Samom v bare. Zase sme mali chvíľku exovania piva. Striedali sme sa v dlhých grgnutiach a bolo nám fajn.
,, Prišla mi odpoveď z Lutonu“ povedal som Samovi. Luton bola univerzita v Anglicku. Vysoká škola na ktorú som chcel ísť po gympli zveľaďovať svoje vedomosti. ,, Podmienečne ma prijali. Stačí zmaturovať do priemeru 2.9“
,, Tak to máš v kapse kámo. Ja mám istý technický inštitút vo Švajčiarsku“ štrngli sme si pivami a exli ich. Pri jeho poslednej vete mi prebehol mráz po chrbte. Bolo fajn že sme mali obaja isté vysoké školy, bolo fajn že sme mali študovať to čo nás baví. Malo to len jednu chybu. A to dvetisíc kilometrov vzdušnou čiarou. Bolo to kurevsky ďaleko. O pol roka som mal prísť o môjho kvázi brata. Nebolo to najlepšie čo sa mi mohlo stať.
,, A čo na to Holubica?“
,, Pôjde so mnou. Už sme sa o tom bavili“ bol si absolútne istý tým čo mi vraví. Táto správa ma zasiahla ešte viac. Tajne som dúfal, že dá prednosť mne. Že moja kvázi sestra pôjde so mnou. No nič. Asi som bol odsúdený na to, byť sám.
Vracal som sa domov autobusom. Samo stretol sesterku a zostal s ňou. Ja som bol na to príliš unavený. Držal som sa operadla a zaspával som postojačky. Slečne vedľa mňa vypadla z vrecka krabička kondómov. Najprv som to nevnímal. Potom ale bez povšimnuia vystúpila. Neviem čo to do mňa zrazu vošlo, nikdy som taký nebol. Či to bol záblesk gentlemanstva, alebo mi proste drblo. Neviem. Jednoducho som tie prcáky zobral a vybehol za ňou.
,, Slečna. Stojte. Toto vám vypadlo“ podal som jej to. Pozrela na to a hneď očervenela. Hrýzol som si zvnútra líca aby som sa nerozosmial.
,, Preboha, nerobte z toho tragédiu“ povedal som jej a usmial sa na ňu,, JA nosím beźne jeden kondóm v peňaženke. Je to úplne normálne. Horšie by bolo keby ste tie kondómy nemali vôbec. Ako sa voláte?“
,, Naďa. Mimochodom. Nevykajte mi. Cítim sa až veľmi stará.“
Tak sme si potykali. Zistil som že Naďa má 32 rokov. Nevyzerala na to. Neviem ako, ale únava zo mňa zrazu opadla. Bol som ju odviesť domov. Veľmi fajn sme si pokecali. Celú dobu sa však obzerala okolo seba a vyzerala akási strhaná. Vtedy som ešte nevedel prečo. V jej vchode sme si vymenili čísla.
Strach je zvláštna vec. Dokáže človeka vybičovať aby ukázal to najlepšie čo je v ňom, no rovnako aj to najhoršie. Strach je vraj úzko prepojený so vzrušením. Preto si niektoré páry navzájom zväzujú oči. Ich telo potom dotyky vníma intenzívnejšie. Strach núti ľudí k pokore. Intenzívny strach môže človeka priviesť do šialenstva. Ja nemám rád strach. Prečo? Lebo sa ho bojím. Bojím sa strachu. Strach....... je môj postrach. Strach o seba, strach o ostatných, strach o čokoľvek vám je cenné. My ľudia sa neustále bojíme. Bojíme sa neznámeho, bojíme sa krásneho. Prehnaná krása a neznámosť pre nás boli vždy nejakým spôsobom strašidelné. Boli aj budú. Iba idiot nemá strach. Iba magor sa nikdy nebojí. Normálny a vyrovnaný človek sa učí strach ovládať. Nakoľko to je ale úspešné, má to význam?
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@1 asi nepatris k ludom, ktorým sa v zivote stavaju Veci
- vela z toho celeho mi pripomina mna, ludí, ktorí so mnou prežívajú moj zivot, udalosti, ktoré ho zmenili a situacie, ktoré mi v hlave ostanu asi navzdy
- nehovorim, ze to nema aj svoje chyby ( lebo ma ), ale to, ze tvoj zivot taky nie je este neznamena, ze pribeh o cool chalanovi, ktory má pár cool priatelov a jeho zivot poznacuju nie prave cool udalosti je nerealny
- vela z toho celeho mi pripomina mna, ludí, ktorí so mnou prežívajú moj zivot, udalosti, ktoré ho zmenili a situacie, ktoré mi v hlave ostanu asi navzdy
- nehovorim, ze to nema aj svoje chyby ( lebo ma ), ale to, ze tvoj zivot taky nie je este neznamena, ze pribeh o cool chalanovi, ktory má pár cool priatelov a jeho zivot poznacuju nie prave cool udalosti je nerealny
3
trocha pritiahnute za vlasy, ale niektore myslienky sa mi pacia.
Ale velky krok od prvej casti, ta bola ako rozpravka pre teenagerov.
Ale velky krok od prvej casti, ta bola ako rozpravka pre teenagerov.
4
Tak, zalozil som si nick (budes vediet kto som), aby som ti to mohol okomentovat, takze tu mas trosku tej konstruktivnej kritiky.
Ako si si vsimol, mnoho ludom sa to paci(mozno aj vacsine, kedze mas skoro same pozitivne ohlasy). Takisto aj mna tieto pribehy celkom zaujali, hlavne to ako si mna podal . Avsak musim ti povedat, ze zaspavas na vavrinoch. Nejake zeny ti tu pisu, ze cim dalej, tym lepsie, avsak ja si myslim, ze si si na to asi az prilis zvykol.
Co je na tomto dobre, su tie tvoje mini-uvahy, o priatelstve, o rodicoch, o Bohu atd... Paci sa mi, ze ich podavas subjektivne a stotoznovanie sa s nimi nechavas na citateloch, co je asi aj ich cielom. Celkovo by som povedal, ze ta putavost tvojich pribehov spociva hlavne v tomto.
Avsak to, ked som ti vravel, ze pribeh je v tvojom pripade menejcennejsi v porovnani s tymi mini-uvahami, nemyslel som tym, ze by si ho mal az tak zanedbat. Niekde v komentoch ti niekto uz pisal, ze tie casti spolu az tak nesuvisia, chcem sa ktomuto vyjadrit.
Myslim si, ze prave toto je tvoj kamen urazu. Tie pribehy niesu velmi dlhe, z toho aspon polovicu tvoria tie mini-uvahy a co sa tyka samotneho pribehu, toho tam uz vela neostane. Fakt si myslim, ze by si mal na tomto popracovat.
Keby si to aspon pisal dlhsie (myslim omnoho dlhsie; jedna cast 3-4x dlhsia ako teraz), tak by to nevadilo, pretoze by si ten pribeh natiahol a tym padom by tie casti nemuseli nadvazovat na seba, pretoze by si spravil solidny pribeh v kazdej jednej casti. Ale takto...nic sa nedeje, nieje tu ziadne napatie, za celu cast akurat vyskoci matka z okna a v dalsej casti sa k tomu ani nevratis a podobne.
Moj nazor na tvoje pribehy sa mierne menil cast od casti, momentalne je takyto:
I - ine ako ostatne(neznamena to, ze je to zle)
III/IV - tvoj vrchol
asi od V - upadas, napatie nedostatocne, uz ma to nenuti citat ako tie predtym, dokazem sa od toho odtrhnut, ale stale si myslim, ze dobre. Avsak neviem, ci by som to cital, kebyze ta nepoznam.
Rada na zaver: zamysli sa nad tym co som napisal, nezdvihaj si prilis ego tym co ti pisu fanynky(tie ti aj tak nenapisu kritiku, iba chvalu) a radsej na tom popracuj, na knihu to takto nebude..
A opravuj si chyby, vsak mas word, ten ti nespisovne slova podciarkne, tak si aspon to vsimaj. Celkovo by si tomu mohol venovat viac casu ako 1 noc=1 poviedka a natiahnut to hlavne co to do dlzky
Je to dobre, ale ak v tom chces stale takto pokracovat, tak by som na desiatke skoncil a zacal pisat nieco nove, aspon ziskas nove fanynky
Ako si si vsimol, mnoho ludom sa to paci(mozno aj vacsine, kedze mas skoro same pozitivne ohlasy). Takisto aj mna tieto pribehy celkom zaujali, hlavne to ako si mna podal . Avsak musim ti povedat, ze zaspavas na vavrinoch. Nejake zeny ti tu pisu, ze cim dalej, tym lepsie, avsak ja si myslim, ze si si na to asi az prilis zvykol.
Co je na tomto dobre, su tie tvoje mini-uvahy, o priatelstve, o rodicoch, o Bohu atd... Paci sa mi, ze ich podavas subjektivne a stotoznovanie sa s nimi nechavas na citateloch, co je asi aj ich cielom. Celkovo by som povedal, ze ta putavost tvojich pribehov spociva hlavne v tomto.
Avsak to, ked som ti vravel, ze pribeh je v tvojom pripade menejcennejsi v porovnani s tymi mini-uvahami, nemyslel som tym, ze by si ho mal az tak zanedbat. Niekde v komentoch ti niekto uz pisal, ze tie casti spolu az tak nesuvisia, chcem sa ktomuto vyjadrit.
Myslim si, ze prave toto je tvoj kamen urazu. Tie pribehy niesu velmi dlhe, z toho aspon polovicu tvoria tie mini-uvahy a co sa tyka samotneho pribehu, toho tam uz vela neostane. Fakt si myslim, ze by si mal na tomto popracovat.
Keby si to aspon pisal dlhsie (myslim omnoho dlhsie; jedna cast 3-4x dlhsia ako teraz), tak by to nevadilo, pretoze by si ten pribeh natiahol a tym padom by tie casti nemuseli nadvazovat na seba, pretoze by si spravil solidny pribeh v kazdej jednej casti. Ale takto...nic sa nedeje, nieje tu ziadne napatie, za celu cast akurat vyskoci matka z okna a v dalsej casti sa k tomu ani nevratis a podobne.
Moj nazor na tvoje pribehy sa mierne menil cast od casti, momentalne je takyto:
I - ine ako ostatne(neznamena to, ze je to zle)
III/IV - tvoj vrchol
asi od V - upadas, napatie nedostatocne, uz ma to nenuti citat ako tie predtym, dokazem sa od toho odtrhnut, ale stale si myslim, ze dobre. Avsak neviem, ci by som to cital, kebyze ta nepoznam.
Rada na zaver: zamysli sa nad tym co som napisal, nezdvihaj si prilis ego tym co ti pisu fanynky(tie ti aj tak nenapisu kritiku, iba chvalu) a radsej na tom popracuj, na knihu to takto nebude..
A opravuj si chyby, vsak mas word, ten ti nespisovne slova podciarkne, tak si aspon to vsimaj. Celkovo by si tomu mohol venovat viac casu ako 1 noc=1 poviedka a natiahnut to hlavne co to do dlzky
Je to dobre, ale ak v tom chces stale takto pokracovat, tak by som na desiatke skoncil a zacal pisat nieco nove, aspon ziskas nove fanynky
5
@mladymuz no veru vytrhol si mi doslova to co som chcela povedat aj ja.. suhlasim ze niekedy tie casti nesuvisia spolu...a tiez ze na ten rpibeh nezostane vela casu... by somn aj napisala ze mi to pirpomina dost jedneho spisovatela ( uz tu bol niekde v komentaroch menovany ) ale prave tymto sa od neho odlisuje ze to este ako keby nemalo niekde trosku hlavu a petu.. ale len niekde to budi vo mne taky dojem nie vsade nastastie.. ved to by som to ani necitala potom ze
a preco sa teda Nada otacala? ci to nechas nech si odpoved najdeme az v dalsom pokracovani ze
a preco sa teda Nada otacala? ci to nechas nech si odpoved najdeme az v dalsom pokracovani ze
6
hmm no je fakt, ze tie casti spolu az tak nesuvisia...
ale predsa...tvoj styl pisania...tie uvahy...mne sa to fakt velmi paci...
no az na gramatiku
ale predsa...tvoj styl pisania...tie uvahy...mne sa to fakt velmi paci...
no az na gramatiku
Napíš svoj komentár
2. alfasamec samozrejme aj ked nemoze este volit si musi dat pivo vecer aby nahodou nepadlo podozrenie na zletilost
3. uveritelnost nulova
4. radsej zacni fetovat, bude ti to lepsie pisat..mozno