Sex je periodický interval

Mal som štrnásť rokov keď sa mi sníval sen. Sen o dokonalej žene. O žene ktorá bola úplne fyzicky dokonalá. Mala len jednu chybu. Nevedela rozprávať. Volala sa Ira. Bol to môj prvý mokrý sen a ja som sa do nej zamiloval. Moja druhá láska. Tá prvá bola matika. V pätnástich rokoch som išiel na strednú. Na novej škole. Moja prvá reálna konfrontácia so ženami ako sexuálnymi objektmi. Odrazu som pomaly začal vnímať ich ladné krivky, poprsie, pozadie, oči, rysy tváre. Ich bradavky týčiace sa k nebu ako vrcholy osemtisícoviek v himalájach. Ich vlasy vejúce v povetrí ako vlajky manifestu erotismu. Ich tantrická vôňa a ladné kroky ako vystihnuté z módnej prehliadky Giorgia Armaniho. Tak som videl ženy v našej škole ja. Ako polobohyne. Hneď v prvý deň som si uvedomil, že musím zmeniť smoj image. Tak som po príchode domov rozbil prasiatko a za celoživotné úspory som si išiel kúpiť drahé veci. Gucci, Armani, Delon. Saká, vône, hodinky. Hugo Boss, Osmanie laffita, s. Oliver. Moje zbrane, ktorými som plánoval preraziť ako zástanca dokonalej elegancie. Feromónové parfumy, prípravky na rast mihalníca kondicionéry. Všetko čo som videl vo filmoch na všetkích tích alfasamcoch ako Tom Cruise, Alec Baldvin, Brad Pitt a Edward Norton. Doma pred zrkadlom som nacvičoval ich pózy, výrazy tváre. Učil som sa prižmurovať oči ako Clint Eastwood. Dokonalý účes za tri tisícky. To som bol ja po prvom dni v škole. Druhý deň ma nikto nespoznal.

Myslel som si, že moja elegancia bude hlavný dôvod, prečo si ma budú ženy všímať. Bolo to však inak. Ukázalo sa že je to len veľé plus popri mojom dlhom jazyku. Raz som na jedného štvrtáka v škole vyplazil jazyk a baby sa naň nevedeli vynadívať. Môj jazyk meral presne dva centimetre pod moju bradu. Odvtedy sa mi často stávalo, že ma baby len tak zaviedli do kotolne. Vychádzali odtiaĺ šťastné, hoci so strapatými vlasmi a rozmazaným mejkapom. Stávalo sa, že niekedy vošla nejaká z maturantiek do našej triedy s tým že ma volá riaditeľ, alebo profka. Nešli sme však do zborovne ale....... áno do kotolne. Každé branné cvičenie som trávil v kotolni. Niežeby som si sťažoval. Práve naopak. No nikdy som to žiadnej babe priamo nenavrhol. Nechal som sa tam zatiahnuť akoby nevinne. Postupom času. Nasledujúce tri roky sa z toho stal akýsi imatrikulačný rituál pre nastupujúce prváčky. Moja povesť sa šírila rýchlosťou blesku. No to čo sa v kotolni stalo aj v kotolni ostalo. Bolo to miesto kde sa hriešnosť slaste strácala nenávratne v tme. Takýmto spôsobom sme obnovovali tradíciu výmenného obchodu. Predsedkyne tried na zasadaní študentskej rady hlasovali tak ako som chcel ja. Školské rostlieskavačky a všetky školské dievčenské športové týmy odrazu nosili priliehavé veci a minisukne. Čipkované spodné prádlo a podväzky. To bol ich ponúkaný tovar za moje “Doučovanie matiky”. Nevedno prečo. Ale baby ktoré so mnou strávili pár chvíľ v kotolni odrazu chápali matiku. Odvtedy čo som na školu prišiel naša škola začala excelovať v matike. Vyhrávala v celej krajine všetky olympiády a žiadne dievča nemalo z matiky horšiu známku ako štvorku. Bolo zvláštne, ako som mohol tými dievčatami manipulovať, hoci o mne vlastne nič nevedeli. Vedeli len ako sa volám. Poznali môj podmanivý hlas, moju omamnú vôňu, moje hebké kučeravé vlasy. Nepoznali však aký som bol v skutočnosti.

Keď som mal päť rokov, moji rodičia sa rozviedli. Matka odišla nevedno kam. Žil som s otcom sám a on moju matku miloval stále toľko, že nedokázal byť s inou ženou. Keď som mal trinásť. Prešiel ho školský autobus. Tak to na svete chodí. Irónia osudu. Odvtedy sa o mňa starala stará mama. Bola zubárka. Jediná žena v mojom živote ktorá ma poznala naozaj. Jediný človek ktorý ma poznal naozaj. Zomrela keď som mal osemnásť. Akurát keď som išiel do maturitného ročníka. V tedy som bol nútený zamyslieť sa nad tým, čo budem ďalej robiť. Jediné, čo som vedel, bolo manipulovať so ženami. Kam ale na vysokú? To bola otázka. A jasná odpoveď bola – žurnalistika. Začnime ale odvtedy, keď som začal ženami manipulovať naozaj. V spomínanom maturitnom ročínku. Ponorte sa so mnou prosím do víru spomienok.

Irine Oči

Bol Utorok desiateho desiaty. Kráčal som po dlaždiciach ešte vlhkých po slabom daždi.
Vedľa mňa kráčal Samo. Môj spolusediaci. Rozoberali sme písomku z matiky a spoločne nadávali na obtiažnosť intervalov ktoré nám nadelila naša profesorka.
,, Nerozumiem kurva, prečo nám musela dať štyri skupiny. Počul si Terezu ako nadávala?”
Spýtal sa Samo a ja som odpovedal po tom ako som si z cesty odkopel kus odhodenej bagety.
,, Videl. Ale povedzme si úprimne. Kto nebol nasratý? Aj ja som bol. V Konečnom dôsledku som to vedel. Ale aj tak. Asi jej hrablo. Neumrel jej niekto? Pripadá mi ako by držala smútok.”
Samo na mňa pozrel ako na úplného idiota.
,,Tebe z tej kotolne úplne vybledol mozog? Pred dvadsiatimi rokmi jej zomrel manžel a odvtedy drží smútok. Nikdy nechodí v inej farbe ako v čiernej. Dokonca aj v lete.”
Plesol som sa do hlavy. Doplo mi.
,, Tomu sa teda vraví láska” konštatoval som, naoko ignorujúc skutočnosť, že som zabudol na takú strašne smutnú udalosť v živote mojej profesorky.
,, Alebo zaslepenosť, Jedna z tých dvoch možností”
Vošli sme do školy a ja som praktikoval rituál. Každodenný obrad raňajšej kamennej tváre a m´vaním mávajúcim naivným do mňa zamilovaným dievčatám. Samo to zvládal len veľmi ťažko.
,, Nechceš si nechať spraviť niečo s tým tvojim jazykom?”
,, Áno, chcem si ho nechať predĺžiť” zmurkol som na neho. ,,Život je zmena”
Vošli sme do triedy a sadli sme si. Vytasil som si z tašky notebóok a cez školské wi-fi som začal surfovať po internete. Prvá hodina bola náboženstvo. Strata času. Zapol som si icq a po piatich minútach mi napísala neznáma osoba.
,,Knock Knock Neo!” Aha. Niekto sa snaží parafrázovať matrix. Neviem. Asi jej neodpíšem. Prišla druhá správa. ,, Náboženstvo ťa nudí? Počula som že jedna druháčka ti spravila oltár.”
Hej. Nejaká šťanda sa chce hrať. No dobre. Pridajme sa. ,,O ničom takom neviem. Rád by som vedel, čo mi obetuje. Keď sa ku mne modlí.” Odoslať. Enter. Kontruj dievča kontruj. Zdáš sa byť inteligentná. Áno. Nová správa..
,, Jedni vravia že stránky z kamasutry, iní že len prachy. Ja vravím Kravský Jazyk” Ohó. Dievčatko je drsné. Myslí si že má navrch. No dobre. Chystal som sa kontrovať, no plány mi skrížila ďalšia správa. ,,Kotolňa a dve minúty.” Vstal som a vypýtal sa na záchod. Zamieril som však ku kotolni.
Stálo tam mne absolútne neznáme dievča. Na prvá pohľad šedá myška. Štíhla postava, dlhé hnedé strapaté vlasy, nenalíčená.
,, Som tu nová.” Vysvetlila.,, A ako každá nová by som mala mať aj imatrikuláciu nie? Premeral som si ju od hlavy po päty. Do konca náboženstva zostávalo dvadsať minút. Ukázal som jej rukou na dvere kotolne.
,, Nie. Muž vchádza do neznámeho prostredia ako prvý.” Povedala a ja som si po prvý raz všimol jej oči. Boli ako...... Irine oči. Úplne ma to premohlo a ja som nemohol odporovať. Zhypnotizovali ma. Automaticky som vošiel do kotolne. Ona za mnou. Keď z nej spadli šaty, horela vo mne túžba ako v sne s Irou. Oddal som sa tejto žene. Jej vášeň do mňa vstúpila. Bolo to po prvý krát, čo nejaká žena ovládla mňa.

Do triedy som sa vrátil päť minút pred skončením hodiny. Profka ani nezaznamenala môj príchod. Samo sa len šibalsky usmieval. Upravil som sa a sadol som sil. Len zapípalo ICQ. Bolo tam dve slová.
,, Zopakujeme si to?”

Pani neznáma

Po tejto udalosti sa môj život vrátil naoko do normálu. Aj keď. Aj stretnutie s ňou patrilo k normálu. Až na tie oči. Nemohol som sa tomu ubrániť. Myslel som na ne čoraz viac. Čoraz viac som ju očami počas rituálu kamennej tváre hľadal. No nebola medzi kývajúcimi. Nedávalo to zmysel. Urážalo to moje ego. Nepáčilo sa jej to snáď? Nie. To je nemožné. Páčilo sa jej to minimálne tak veľmi ako mne. No nevidel som ju nikde. Ochorela snáď? Stalo sa jej niečo? Vyvádzalo ma to z rovnováhy. Nikdy som si nemyslel, že ma obyčajná neprítomnosť “žiačky” pri mojom raňajšom príchode vyvedie z miery. Ja som tu bol alfasamec. Ja som si určoval pravidlá. No stále viac sa ma zmocňovala nervozita. Cez prestávky som sedel pred dievčenskými záchodmi a nazeral dnu či tam nieje. Nebola. ,,Upokoj sa”. Pripomínal som si.,, Rozhádže ťa nejaká šťanda?”
Nie nerozhádže. Nemá to s ňou nič spoločné. To jej oči!!! Musím ich vidieť. Bol v nich Irin obraz. Obraz o ktorom som sníval tak dávno.

Išiel som si sadnúť späť do triedy. Samo hneď zbadal, že moje pátranie bolo neúspešné.
,, Hey. Tak ako Cassanova? Našiel si Helenu?”Zazrel som na neho a mal som chuť mu vypáliť. Predstavil som si ako beriem slovník z Nemčiny a pchám mu ho do gágora.
,, Neparafrázuj Homéra. Alebo to bol pokus o Shakespeara” ponoril som si hlavu do rúk a upravil svoj dokonalý účes.,, Akoby sa po nej zľahla zem”
,,Možno je z inej školy. A vôbec. Očo ti Kurva ide? Kvôli nejakej krave sa trápiš? Ty alfasamec?”
,,To by si nepochopil” Položil som si hlavu na lavicu a zavrel oči.
,, Tak tomu kur, že nepochopil. Keď si odmietol Angie! Odmietnuť chodiť s Miss stredné slovensko. To môže len taký psychopat ako si ty”

Jasne. On na to nikdy nezabudne a stále mi to bude pripomínať. Angelika Ratkovská. Minuloročná maturantka na našej škole. Žiačka. Každý chlap po nej pásol. A priznávam, istú dobu aj ja. No vzal som ju ako jednoduchšiu cestu na vrchol obľubenosti. Sám som sa zaradil do vyššej kasty keď som ju odmietol. Odmietol som to, nad fotkami čoho masturbovala polka nadržaných pubertiakov v Bystrici. Hneď som nabral na prestíži a nehrozilo mi že by som spadol do bažín lúserstva. Baby si ma viac cenili, lebo som odmietol ikonu, umelú bábiku, ktorú všetci poza chrbát ohovárali. Trochuma to štvalo, lebo Angie bola fajn baba. A mala na mne rada nielen môj jazyk. V podstate som sa nezachoval tak ako si mysleli baby. Zachoval som sa ako obyčajný hajzel. Ako vypočítavá sviňa, ktorá chce len dobre pre seba. Ale najhoršie je, že ja v skutočnosti taký som. Niesom žiadny kladný hrdina. Som cynický sviniar, ktorý ide len za svojím a ide cez mŕtvoly. Občas sa pýtam sám seba. Prečo? Lebo chcem niečo dokázať. Baví ma manipulovať so ženami. A ženy majú najvačší vplyv všade. Ony sú krkom, ktorý drží hlavu každému mužovi. A ony su môj nástroj úspechu.

Z tohto snenia ma prebral príchod profesorky. Novej profesorky. Nevidel som na ňu najprv poriadne. Keď si však všetci sadli. Pravda ma prebodla ako bodák na vietnamskej puške. Nie vlastne ma prebodli profesorkine oči. Irine oči.

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

20 komentov k blogu