Tak sme sa s kamarátom Rudom dohodli, že si to vyskúšame tiež. Prvý problém nastal pri zháňaní naťahovacieho lana. Nič podobné (blbosti v drogérii nerátam) sa v našom okolí nevyskytovalo.
Naveľa sme zohnali dve tréningové naťahovacie gumy od suseda chatára (ex športovec húúú). Obe boli zakončené takými okami na držanie takže to vyzeralo sľubne. Miesto sme začali vyberať veľmi starostlivo. Lešenie na kostole s. Matúša bolo zamietnuté miestnym kaplánom, ktorého doslovnú odmietavú interpretáciu si vzhľadom na prekvapivo užité výrazové prostriedky nedovolím publikovať.
Okno na Rudovej obývačke zase nevyhovovalo dolnému susedovi zo 4. poschodia. A aj keď nie som žiadny profi jumper musím povedať, že ani mne nie. Vadil by mi tam susedov okenný sušiak na prádlo.
Ruda ešte napadlo, že by sme mohli skúsiť veľký dub pri jeho chate. Po podrobnej dvojdňovej obhliadke (Rudo má vždy na chate niečo čomu hovorí „pričomsedieť“) bolo rozhodnuté! Výška osem metrov sa zdala byť postačujúca, len sme museli vyriešiť ako sa tam hore dostaneme. Rudo povedal, že zoženie rebrík ale na môj návrh o vykonanie skúšobného jumpu vreca s pieskom zareagoval odmietavo. Hlasovať nemalo zmysel viac ako 50% by som aj tak nemal. Termín „VEĽKÉHO JUMPU“ bol väčšinovo odsúhlasený na najbližší weekend.
Rodiny a známych sme pozvali tiež, ale o našom pokuse sme im nepovedali ani slovo. Rudo chcel vidieť, ako budú reagovať. Týždeň ubehol ako voda a na moje prekvapenie sme piatkový večer (cestovanie, vybaľovanie, gitarka a pričomsedieť) zvládli bez vyzradenia. Mne to teda problém nerobilo ale bol som prekvapený ako ticho počas celého večera sedel Rudo. Ráno som sa zobudil skoro ešte za tmy a zišiel som dole do kuchyne, kde sedel pri káve Rudo a na stole rozložený pasiáns....
...už nestíham dokončím v Roztrúsená úvaha č.2B
31.05.2011 - nemôžem to dokončiť. Rudo ma poprosil aby som mu nerobil hanbu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár