Bodka, ktorou všetko uzatváram

Nezainteresované osoby nech radšej neriešia, je to dosť komplikované.
Všetko sa začalo tým, že som jedného krásneho slnečného dňa objavila niečo, čo som radšej čítať nemala.

Moja "najlepšia kamarátka" vo chvíli, keď to písala, asi cítila neuveriteľný hnev a nenávisť voči mne a ktovie, čo ešte. Vymenovala všetky moje zlé vlastnosti, na ktoré si v danej chvíli dokázala spomenúť, najviac ma však zranila karikatúra môjho vzhľadu v jej podaní. Každý, kto ju pozná, dokáže pochopiť, že ona si môže dovoliť napísať niečo také o iných ľuďoch. Nedokážem slovami opísať ten pocit, ktorý naplnil moje vnútro, keď mi už konečne všetko došlo. Priznám sa, revala som jak malé decko.

Nechala som tam krátky komentík a rozhodla som sa, že sa budem tváriť, akoby sa nič nestalo. Chcela som všetko odpustiť a hlavne na to zabudnúť, čo sa mi aj chvíľu darilo, zase všetko fungovalo ako predtým, ale po istom čase sa pridružila ignorácia z jej strany a mala som pocit, že jej zase raz leziem na nervy a radšej bude tráviť čas s niekým iným. Nie som typ človeka, ktorý by sa pchal do zadku, preto som čakala na jej reakciu, že ešte by sa to mohlo vrátiť do starých koľají, ale zlé obdobie v spojení s mojou od prírody "metacou" povahou spôsobilo, že sa až do tejto chvíle navzájom ignorujeme. A musím sa priznať, že mi to takto aj celkom vyhovuje. Dojala ma však reakcia, že dotyčná osoba ani len netuší, prečo by som sa na Jej dokonalosť mohla hnevať. Nedávno mi však napadlo, že sa k tomu všetkému potrebujem vyjadriť, aby som sa cez to dokázala preniesť.

Takže, drahá, keď toto náhodou čítaš, uvedom si pár vecí: Netvrdila by som, že si mala o 90% menej priestoru ako ja pri našich rozhovoroch. Ja som s tebou skrátka chcela zdieľať svoje ako hovoríš "vzrušujúce" zážitky, radosť, šťastie, všetky chvíľky, preto som ich hneď zo seba vysypala a to isté som čakala od teba. Ale ty si vždy mlčala, nikdy si mi sama od seba nerozprávala, čo si robila cez víkendy, alebo keď si bola von s niekým iným, všetko som z teba musela ťahať a to sa mi popravde nechcelo, robiť výsluchy alebo čo. A keď som sa ťa opýtala, čo si robila cez víkend, tak tvoja odpoveď bola niečo v tom zmysle ako "dokopy nič". Tak mi prepáč, že ma to "nič" nezaujímalo. Vždy si si myslela, že škaredí ľudia sú vnútri pekní. Tak toto ma vážne dostalo zo všetkého najviac. Prepáč mi drahá, že nie každý môže byť taký dokonalý ako ty.

Ale vieš čo, konečne som si uvedomila, aká skutočne si. Ja viem, som stelesnená nedokonalosť, zvnútra aj zvonku, ale ja si to až príliš dobre uvedomujem, nemusíš mi to pripomínať ešte aj ty. Mala som ťa strašne rada, keď sme mali nejaký skvelý deň, zaspávala som spokojná a šťastná, že ťa mám, ale v súčasnosti je všetko inak. Cez takéto niečo sa skrátka tak skoro nedokážem preniesť. A myslím, že o moju nedokonalosť ty už aj tak nestojíš.

Takže ti na záver chcem krásne poďakovať, že si ma naučila, že nemám tak veľmi dôverovať ľuďom, o ktorých si myslím, že aj ja pre nich znamenám tak veľa, ako oni pre mňa. A tiež, že si nemám namýšľať, že raz nájdem človeka, s ktorým bude priateľstvo úplne dokonalé a harmonické. Teraz ti môžem povedať, že si už len bezvýznamná epizódna postavička, ktorých bolo a ešte bude v mojom živote asi veľmi veľa. Svoju rolu si zohrala a teraz som schopná posunúť sa ďalej, vytvárať nové priateľstvá, avšak s miernym množstvom nedôvery a skepsy. Verím tomu, že mám ešte okolo seba ľudí, ktorí sa ma nebudú snažiť zradiť a súperiť so mnou o každý úspech.

Jedného špeciálneho človeka som už našla a až v poslednej dobe som si uvedomila, aké sme si podobné a veľa veciam dokáže porozumieť len ona. Dúfam, že tentokrát sa to neskončí takým fiaskom a o každom prípadnom probléme sa porozprávame z očí do očí. Nebude mať tendenciu tak striedať názory, v závislosti od toho, s kým sa rozpráva, nebude žmurkať na priateľov svojich kamošiek a bude so mnou chcieť tráviť piatky, nielen doma spať.

V tejto chvíli nastúpil pocit satisfakcie, aj keď ešte by som si spomenula na pár vecí, ktoré zostali nevypovedané. To najdôležitejšie tu však už odznelo a ďalej to nechcem riešiť ani sa k tomu vyjadrovať.

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu