Dlho som sem nič nezavesila, a čo som sem zavesila dávno už nieje ani aktuálne Tož je to tak,keď človek dosere aj to,čo sa nedá...
Tak si to zhrniem v skratke(prežitie takmer štyroch mesiacov môjho života:
Všetko sa začalo jedného pekného ešte celkom letného dňa, keď som prišla domov z vonku. "On" sedel u nás v kuchyni aj s rodičmi,že prečo nieje ani podstatné,podstatné je to,že tam bol a ja som bola z neho na vetvy.
O niekoľko dní mi mamina dala malý papierik,ktorý keď som rozbalila boli tam tie najkrajšie slová a čísla,aké som kedy mohla vidieť,aspoň do tej doby. Áno bolo tam jeho icq. Tak som sa hneď dala do napísania mu,heh lenže blondýna mala problémy,tak pátrala po pokeci ,ale našla ho.
A ruka bola v noháve,teda vlastne úplne ešte nie.no putovalo to tak.
Po pár písaniach prišiel za mnou do mesta,heh výhovorka prečo som chcela aby prišiel,bola dosť vtipná. Ale prišiel,v tom momente som bola zrazu ten najhappy človek,zase do tej doby,veď ono sa to stupňovalo.
Tak nejak to iŠlo ďalej a ja som s ním šla na rockový úlet jooo a ku koncu večera padla pusa...kks tak ja som bola v tom naj666tom nebi.
A bolo fajn cítila som ako zapadá do môjho sveta a ako doň vnáša všetky tie každodenné radosti. Proste láska ako hrom. Aj sa mu z časti podarilo vyhnať mi moje "melanchólie" z hlavy.
Ľúbili sme sa ľúbili a zase ľúbili
Minulý čas,heh minulosť je dosť pochabé slovíčko.
Keďže nejak sme sa nezhodli,tak to pomaly upadalo, dobre samozrejme dosť veľká časť viny je na mne,ale nemyslím,že všetká ani sa to neoplatí riešiť...
...tak môj živôtik sa zase vracia do toho melancholického bytia uzareného v tej najtemnejšej krabici na konci sveta,kde sa dostal aj "ON" a nevie odtial výjsť... A kde je ten koniec sveta???
...v mojom srdci...
Prepáč za to,čo som porobila...stále Ťa ľúbim,ale vždy je nejaké ale...takže THEE END
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár